Teória evolúcie (biológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 57:
:„''Človeku sa naozaj zdá, že z pôvodne malého počtu vtákov na tomto súostroví niekto vybral jediný druh a prispôsobil ho na rôzne účely.''“
 
Darwin tu skoro presne popisuje princíp evolučného procesu dnes zvaného [[adaptívna radiácia]], ktorý sa považuje za predstupeň [[speciácia|vzniku nových druhov]]. Príklad adaptívnej radiácie na [[Galapágy|Galapágoch]] sa dostal do povedomia pod názvom [[Darwinove pinky]]. Podobné závery vychádzali aj z pozorovania ostrovných druhov korytnačiek a iných plazov.
 
Syntézu svojich teórii publikoval Darwin v roku [[1859]] vo svojej známej knihe ''[[O pôvode druhov|O pôvode druhov]]'' (celým názvom ''O pôvode druhov prirodzeným výberom, alebo uchovávanie zvýhodnených rás v boji o život'').
Riadok 67:
# Organizmy sa rozmnožujú geometrickým radom, ale len malé percento z nich prežije až do dospelosti.
# Jedince v populácii sú mierne odlišné (variabilné). Ich prežitie nie je náhodné, ale dochádza k neustálemu boju o život, pričom ''objektívne podmienene (zákonite)'' prežijú len organizmy, ktoré sú lepšie prispôsobené prírodným podmienkam, ako ich konkurenti.
# Dochádza teda k ''prirodzenému výberu'', vďaka ktorému sa prispôsobenosťprispôsobenie organizmov postupne zvyšuje.
 
=== Prirodzený výber ===
Riadok 74:
* ''stabilizačný'', ak sú v ňom eliminované hlavne jedince s extrémnymi vlastnosťami a najlepšie prežívajú jedince s priemernými vlastnosťami,
* ''usmernený'', ak prežívajú hlavne jedince s nejakou zriedkavou vlastnosťou,
* ''divergentný'', ak najlepšie prežívajú jedince s extrémnymi vlastnosťami a najhoršie prežívajú priemerné jedince (napr. ak v prípade rastlín nejlepšienajlepšie prežívajú jedince kvitnúce skoro na jar a neskoro na jar, kým jedince kvitnúce v strede jari prežívajú najhoršie - napr. vplyvom častej nepriazne počasia v strede jari).
 
=== Pohlavný výber ===
Riadok 87:
 
== Vznik nových druhov ==
''Pozri hlavný{{Hlavný článok [[|Speciácia]]''}}
 
Keďže prírodné podmienky sa menia (v čase aj v priestore), budú aj požiadavky na organizmy vždy odlišné a organizmy musia preto čeliť vždy novým výzvam. Nové druhy vznikajú, ak sú populácie od seba oddelené geografickou, alebo biologickou bariérou (napr. rôzne sexuálne správanie, rôzny čas kvitnutia a podobne) a preto sa dlhú dobu vyvíjajú odlišne, až kým sa kríženie medzi mini stane nemožným. V prírode sa dajú pozorovať rôzne štádiá tohto procesu. Niekedy aj dosť odlišné organizmy sú krížiteľné a majú plodné potomstvo, naopak inokedy podobné organizmy sú krížiteľné len s problémami (dávajú málo plodné, neplodné, alebo neživotaschopné potomstvo), alebo vôbec nekrížiteľné. Ak sú organizmy nekrížiteľné, ide o rôzne druhy, ale ak sú krížiteľné, môže ísť, ale nemusí o ten istý druh (napríklad [[pes]] a [[vlk]]).
Riadok 98:
== Vymieranie druhov ==
Neoddeliteľnou súčasťou evolúcie - vzniku nových druhov, je vymieranie druhov. Bez vymierania druhov by evolúcia prebiehala oveľa pomalšie.
PodľaExistujú ''tri spôsoby vymierania<ref>David M. Raup: ''O zániku druhů : Je darwinova teorie o přežívání nejkvalitejších druhů jediným vysvětlením vývoje života na Zemi?. -'' NakladatelstvíNakladateľstvo Lidové noviny : Praha, 1995'' existujú tri spôsoby vymierania</ref>:
:''Pešiak v poli'' - náhodné vymieranie nezávislé na rozdielnych adaptáciách k prostrediu
:''Poctivá hra'' - výberové vymieranie v darwinovskom zmysle, ktoré vedie k prežívaniu najodolnejších alebo najlepšie adaptovaných druhov.
Riadok 107:
== Dôkazy evolúcie ==
Najstaršími dôkazmi o evolúcii sú [[fosília|fosílne]] nálezy (menovite početné „prechodné články“), ktoré študuje [[paleontológia]] a výsledky porovnávacej [[anatómia|anatómie]]. Novšie dôkazy poskytuje hlavne molekulárna biológia (porovnávanie sekvencií [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]), ale aj [[biochémia]], [[fyziológia]], [[ekológia]] alebo [[etológia]]. [[fyzika|Fyzika]] prispela k súčasným poznatkom o evolúcii hlavne metódami datovania fosílnych nálezov na základe rádioaktívneho rozpadu prvkov. [[geológia|Geológia]] zase poznatkami o ukladaní geologických vrsiev, pohybe kontinentov, zmenách klímy, zloženia atmosféry Zeme a podobne.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==