Letničné hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým [[Nemecko]], [[Veľká Británia]]). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham|Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] ([[Spojené štáty|USA]]) v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý|Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour|Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev|Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala.