Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 57 bajtov ,  pred 9 rokmi
d (undo)
Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
 
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popolapop[[Súbor:Príklad.jpg]]ola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]].
je to spoka ktora vitvorila ostrov
 
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
 
Anonymný používateľ