Verzia z 16:49, 19. marec 2011 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d automatická náhrada textu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:26, 20. marec 2011 upraviť vrátiť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d automatická náhrada textu Ďalšia úprava →
Riadok 20: == Výskum v USA == Niels Bohr pochopil, že Meitnerová a Frisch podali správny výklad Hahnových pokusov. V januári [[1939]] odišiel Bohr na kratší pobyt do [[~~USA~~Spojené štáty\|Spojených štátov]] a uvedomoval si, že vo fyzike došlo k udalosti veľkého významu. V USA sa v tom čase štiepením atómov zaoberali vedci pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, medzi ktorých patrili Enrico Fermi, Leó Szilárd, Walter Zinn a Herbert Anderson. Enrico Fermi a Leó Szilárd, potrebovali len niekoľko týždňov, aby definitívne sformulovali nové poznatky: atóm uránu je možné rozštiepiť na dve časti, pričom sa uvoľní obrovské množstvo energie a v procese tohoto štiepenia vznikajú neutróny, ktoré môžu následne rozštiepiť ďalšie jadrá [[Urán (prvok)\|uránu]] a umožňujú tak vzniku [[Reťazová reakcia\|reťazovej reakcie]]. Niektorým vedcom bolo už v tom čase zrejmé, že praktické využitie štiepenia atómov môže viesť k skonštruovaniu neobyčajne účinných zbraní. Jedine Szilárd sa však chopil iniciatívy, aby všetci fyzici v USA, [[Kanada\|Kanade]], [[Veľká Británia\|Británii]], [[Dánsko\|Dánsku]] a vo [[Francúzsko\|Francúzsku]] okamžite prestali zverejňovať svoje štúdie z oblasti jadrového výskumu. Vedci však s takouto iniciatívou nesúhlasili, najmä Enrico Fermi nie, ktorý emigrival do USA z [[Taliansko\|Talianska]] kvôli nástupu [[Fašizmus\|fašizmu]] k moci a kvôli silnej cenzúre na tamojších univerzitách. Odpor vedcov k takejto iniciatíve bol samozrejmý, keďže ich hlavnou náplňou bolo práve publikovanie novozistených poznatkov. Kvôli tlaku predstaviteľov Kolumbijskej univerzity bol napokon aj sám Szilárd nútený publikovať svoju prácu "''Reťazové reakcie v uráne''". Neskôr sa ukázalo, že to bola významná priekopnícka práca.<ref>Pacner, K.:Atomoví špioni. Šulc a spol., Praha, 1994, s. 14</ref>

Projekt Manhattan: Rozdiel medzi revíziami