Projekt Manhattan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d automatická náhrada textu
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d automatická náhrada textu
Riadok 20:
 
== Výskum v USA ==
Niels Bohr pochopil, že Meitnerová a Frisch podali správny výklad Hahnových pokusov. V januári [[1939]] odišiel Bohr na kratší pobyt do [[USASpojené štáty|Spojených štátov]] a uvedomoval si, že vo fyzike došlo k udalosti veľkého významu. V USA sa v tom čase štiepením atómov zaoberali vedci pôsobiaci na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, medzi ktorých patrili Enrico Fermi, Leó Szilárd, Walter Zinn a Herbert Anderson. Enrico Fermi a Leó Szilárd, potrebovali len niekoľko týždňov, aby definitívne sformulovali nové poznatky: atóm uránu je možné rozštiepiť na dve časti, pričom sa uvoľní obrovské množstvo energie a v procese tohoto štiepenia vznikajú neutróny, ktoré môžu následne rozštiepiť ďalšie jadrá [[Urán (prvok)|uránu]] a umožňujú tak vzniku [[Reťazová reakcia|reťazovej reakcie]].
 
Niektorým vedcom bolo už v tom čase zrejmé, že praktické využitie štiepenia atómov môže viesť k skonštruovaniu neobyčajne účinných zbraní. Jedine Szilárd sa však chopil iniciatívy, aby všetci fyzici v USA, [[Kanada|Kanade]], [[Veľká Británia|Británii]], [[Dánsko|Dánsku]] a vo [[Francúzsko|Francúzsku]] okamžite prestali zverejňovať svoje štúdie z oblasti jadrového výskumu. Vedci však s takouto iniciatívou nesúhlasili, najmä Enrico Fermi nie, ktorý emigrival do USA z [[Taliansko|Talianska]] kvôli nástupu [[Fašizmus|fašizmu]] k moci a kvôli silnej cenzúre na tamojších univerzitách. Odpor vedcov k takejto iniciatíve bol samozrejmý, keďže ich hlavnou náplňou bolo práve publikovanie novozistených poznatkov. Kvôli tlaku predstaviteľov Kolumbijskej univerzity bol napokon aj sám Szilárd nútený publikovať svoju prácu "''Reťazové reakcie v uráne''". Neskôr sa ukázalo, že to bola významná priekopnícka práca.<ref>Pacner, K.:Atomoví špioni. Šulc a spol., Praha, 1994, s. 14</ref>