Saddám Husajn: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d automatická náhrada textu |
d automatická náhrada textu |
||
Riadok 22:
V priebehu svojej vlády okolo seba vyvinul už spomínaný silný [[kult osobnosti]], takže sa vo funkcii udržal i počas [[Iránsko-iracká vojna|iránsko-irackej vojny]] v rokoch [[1980]]–[[1988]] a [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Zálive]] roku [[1991]], ktoré pre Iračanov znamenali okrem poklesu životnej úrovne a hospodársky pád ešte donedávna prosperujúcej krajiny. Pre mnoho [[Arabi|Arabov]] predstavoval hrdinu bojujúceho proti Západu a [[Izrael]]u a podporujúceho [[Palestinčania|Palestínčanov]]. V priebehu [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] sa z propagandistických dôvodov, ale tiež v dôsledku rozpadu [[ZSSR]], ktoré prestalo podporovať arabské krajiny, aj napriek svojmu doterajšiemu sekularizmu prikláňa čiastočne k [[islam]]u.
Po dlhotrvajúcom hospodárskom embargu, ktoré trvalo od roku 1991 a súčasne znamenalo veľké utrpenie irackých civilistov, bol Irak úplne ekonomicky vyčerpaný. V roku 2003 padlo v USA definitívne rozhodnutie na vpád do Iraku. Bez mandátu OSN začala americko-britská koalícia inváziu do Irackej republiky, na základe zámienky údajnej držby zbraní hromadného ničenia, ktoré dodnes neboli potvrdené a nájdené. Napriek tvrdému odporu Iračanov, najmä v mestách Um-Kasr, Basra, Nadžaf, Kut a Karbala bola iracká armáda a domobranecké milície zničené americkou vojenskou a technologickou prevahou. Saddám Husajn bol prakticky zbavený moci. No darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. [[24. december|24. decembra]] [[2003]] bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z [[genocída|genocídy]], [[vražda|vrážd]] a [[týranie|týrania]] civilistov spáchaných počas Iracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany [[
== Iné projekty ==
| |||