Ferdinand Ďurčanský: Rozdiel medzi revíziami

Právo študoval v [[Bratislava|Bratislave]], [[Paríž|Paríži]] a [[Haag|Haagu]]. Od roku [[1933]] bol pedagógom na Právnickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] ([[1939]] - docent, [[1940]] - profesor). Ako významný predstaviteľ [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] sa v roku [[1939]] podieľal na rozdelení [[ČSR]]. V rokoch [[1938]] – [[1939]] bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch [[1939]] až [[1940]] bol prvý minister zahraničia [[Prvá slovenská republika|Slovenského štátu]]. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od [[Nemecko|Nemecka]], a preto bol na pokyn [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] odvolaný. V marci [[1945]] utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]] a odtiaľ cez [[Švajčiarsko]] do [[Rím|Ríma]]. V roku [[1947]] [[in contumaciam]] odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V roku [[1947]] emigroval do [[Argentína|Argentíny]] a v roku [[1952]] sa presťahoval do [[Mníchov|Mníchova]]. V [[Nemecko|SRN]] založil tzv. slovenský akčný výbor.