Cygnus X-1: Rozdiel medzi revíziami

'''Cygnus X-1''' je zdroj [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] v [[súhvezdie Labuť|súhvezdí Labuť]] a jeden z pravdepodobných kandidátov na [[čierna diera|čiernu dieru]]. Je to masívna rōntgenová [[dvojhviezda]] a zhoduje sa s hviezdou HDE 226868, čo je premenná hviezda o hviezdnej veľkosti 8,9. Za predpokladu, že je to čierna diera, jedná sa o našu najbližšiu čiernu dieru. Jej vzdialenosť od Zeme je približne 7800 [[svetelný rok|svetelných rokov]].

 

Je to prvý objavený röntgenový zdroj v súhvezdí Labuť. Bol objavený röntgenovým detektorom vyneseným nad atmosféru v roku [[1964]]. Cygnus X-1 je tesná dvojhviezda. Jej viditeľná zložka je veľmi svietivý [[nadobor]] [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] O9,7 HDE 226868. Jeho [[radiálna rýchlosť]] sa pravidelne mení s periódou 5,6 dňa, čo vieme z posuvu [[spektrálna čiara|spektrálnych čiar]]. Môžeme ju teda nazvať [[spektroskopická dvojhviezda|spektroskopickou dvojhviezdou]]. Nadobor totiž obieha okolo neviditeľnej zložky. Predpokladáme, že tou neviditeľnou zložkou je čierna diera s hmotnosťou väčšou než 7 hmotností [[Slnko|Slnka]]. Žiariaci obor a neviditeľná čierna diera spolu tvoria röntgenovú dvojhviezdu. [[plazma (fyzika)|Plazma]] žeravého nadobra dopadá na [[akréčny disk]], ktorý veľkou rýchlosťou obieha okolo čiernej diery. V mieste dopadu sa disk zohrieva na teplotu niekoľkých miliónov °C. Vysokotepelná plazma akréčneho disku je zdrojom intenzívneho röntgenového žiarenia. Cygnus X-1 má vyše dvojnásobnú hmotnosť ako [[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]. To bol pádny dôkaz toho, že neviditeľnou zložkou tejto dvojhviezdy je čierna diera. Ďalšia čierna diera bola nájdená až o 10 rokov neskôr.

Ďalšia röntgenová dvojhviezda v súhvezdí Labuť je [[Cygnus X-3]].

 

[[Kategória:Röntgenové dvojhviezdy]]

[[Kategória:HD a HDE objekty]]

[[Kategória:Premenné hviezdy]]

[[Kategória:Čierne diery]]