Fotoelektrický jav: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 213.81.186.21 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.40.248.108
Riadok 10:
kde <math>h\,\!</math> je [[Planckova konštanta]] a <math>f\,\!</math> je frekvencia.
 
Pri fotoefekte sa uvoľňujú elektróny, keď získajú dostatok energie na to, aby mohli prekonať sily, ktoré ich držia v látke. Tú časť energie, ktorá sa spotrebuje na uvoľnenie elektrónu z kovu označme Uo, zostávajúca energia sa premení na kinetickú energiu
Pri fotoefeYsa u zost
''U''<sub>k</sub>=½''mv''² vyletujúceho elektrónu. Potom zo zákona zachovania energie platí
: <math>hf=U_o+U_k=U_o+\frac{1}{2}mv^2</math>
 
Je kuriozitou, že [[Albert Einstein|Albertovi Einsteinovi]] bola udelená [[Nobelova cena]] za fyziku práve za objasnenie fofotoelektrického typujavu, [[CCD]]).javea sanie zakladáza napríkladobjav ajteórie činosťrelativity, fotoelektrickýchktorou sa katódpreslávil.
 
vodivosť|vodivost
Vonkajší fotoelektrický jav má dnes len malé praktické využitie vo fotonásobičoch (použitých v špeciálnych vedeckých zariadeniach). Vnútorný fotoelektrický jav je základom väčšiny moderných fotosenzorov v [[optoelektronika|optoelektronike]], ako sú [[fotodióda]] alebo [[fototranzistor]], ako aj plošné snímače na snímanie obrazu použité v kamerách (obvykle typu [[CCD]]).
 
== Fotoelektrický jav z elektrotechnologického hľadiska ==
 
'''Vonkajší fotoelektrický jav '''spočíva v uvoľnovaní (emisii) elektrónov z povrchu polovodiča po pohltení fotónu s dostatočnou energiou. Časť tejto energie sa spotrebuje na uvolnenie elektrónov. Ak tento jav nastáva len v určitom rozsahu frekvencií, hovoríme o selektívnom fotoelekrickom jave. Na vonkajšom fotoelektrickom jave sa zakladá napríklad aj činosť fotoelektrických katód.
 
'''Vnútorný fotoelektrický jav''' spočíva v pohltení energie svetelného žiarenia elektrónmi, následkom čoho sa zmení ich energia a môžu sa uvoľniť z valenčného do vodivostného pásma. Tým dochádza k zvýšeniu koncentrácie voľných nosičov náboja, a tým aj [[elektrická vodivosť|vodivosti]] polovodiča. Prírastok vodivosti spôsobený týmto javom sa nazýva fotoelektrická vodivosť a závisí od frekvencie a intenzity žiarenia a od teploty. Jav sa prejavuje len v určitej oblasti frekvencií svetelného žiarenia.
Vnútorný fotoelektrický jav má veľký význam. Zakladá sa ňom činosť fotorezistorov a iných optoelektronických senzorov.
 
[[Kategória:Kvantová fyzika]]
[[Kategória:Elektrina]]
[[Kategória:Optika]]