Verzia z 13:28, 28. marec 2011 upraviť Hatti (diskusia \| príspevky) 1 647 editací aktualizácia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:50, 28. marec 2011 upraviť vrátiť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací d fix., štylistika, preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[~~Image~~Súbor:Georg von Rosen - Oden som vandringsman, 1886 (Odin, the Wanderer).jpg\|~~thumb~~náhľad\|~~"Odin~~''„Odin, ~~Pútník"~~Pútník“'' (1886) - [[Georg von Rosen]].]] '''Odin''' (v starej angl. a starej saštine '''Wōden''', v starej hornej nemčine '''Wuotan''', v starej islandčine '''Óðinn''') je hlavný [[boh]] v [[Severská mytológia\|severskej mytológií]] a vládca ~~Asgardu~~[[Asgard]]u. Odin patrí do božského rodu [[asovia\|asov]] a býva spájaný s [[múdrosť\|múdrosťou]], [[vojna\|vojnou]], [[smrť\|smrťou]], ako aj s [[mágia\|mágiou]], [[poézia\|básnictvom]], [[veštenie\|veštením]], víťazstvom a lovom. Spolu so svojimi dvoma bratmi ([[Vili]] a [[Vé]]) patrí medzi stvoriteľa ľudí. Odin im dal dych a [[život]]; Vili im dal [[mozog]] a pocity; a Vé im dal [[sluch]] a [[zrak]]. Prvý [[človek]] bol Ask a prvá [[žena]] bola Embla. Obetoval sa za [[ľudstvo]], aby získal [[runy]], a za svoje ľavé oko dosiahol pri pití z [[Mímirovho prameňa]] (alebo Mímirovej studne) ~~"múdrosti~~„múdrosti ~~vekov"~~vekov“. Býva opisovaný ako starší mohutný vysoký jednooký muž. Aj jemu boli v dávnych časoch prinášané ľudské obete. [[Image:Odhin thron.jpg\|thumb\|Odin, jeho dva havrany ([[Hugin a Munin\|Huginn a Muninn]]) a jeho dvaja vlci ([[Geri a Freki]]). Sken z knihy "Walhall" od Felixa a Theresy Dahnovej, 1888.]]▼ = Z prameňov =▼ Uctievanie Odina môžeme dátovať do protogermánskej mytológie. Rímsky historik [[Tacitus]] mohol odkazovať na Odina keď hovoril o [[Merkúr (boh)\|Merkúrovi]]. Dôvod je ten, že Odin podobne ako Merkúr bol považovaný za [[Psychopomp\|Psychopompa]], "vládcu duší".▼ ▲[[~~Image~~Súbor:Odhin thron.jpg\|~~thumb~~náhľad\|Odin, jeho dva havrany ([[Hugin a Munin\|Huginn a Muninn]]) a jeho dvaja vlci ([[Geri a Freki]]). Sken z knihy "''Walhall"'' od Felixa a Theresy Dahnovej, 1888.]] Odinovi sa pripisuje veľa magických [[artefakt\|artefaktov]]. Patrí mu [[oštep]] [[Gungnir]], ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote [[runy]] zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s [[vanovia\|Vanirmi]]. Potom čarovný [[prsteň]] [[Draupnir]], z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý [[kôň]] [[Sleipnir]], [[vlk\|vlci]] [[Geri a Freki]], [[havran\|havrany]] [[Hugin a Munin]], ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je [[streda]];v [[stará angličtina\|starej angličtine]] sa tento deň nazýval Wodnesdæg (Odinov deň), od ktorého je odvodený dnešný názov Wednesday.▼ ▲== Z prameňov == ▲Uctievanie Odina môžeme ~~dátovať~~datovať do protogermánskej mytológie. Rímsky historik [[Tacitus]] mohol odkazovať na Odina, keď hovoril o [[Merkúr (boh)\|Merkúrovi]]. Dôvod je ten, že Odin, podobne ako Merkúr, bol považovaný za [[Psychopomp\|Psychopompa]], ~~"vládcu~~„vládcu ~~duší"~~duší“. ▲Odinovi sa pripisuje veľa magických [[artefakt\|artefaktov]]. Patrí mu [[oštep]] [[Gungnir]], ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote [[runy]] zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s [[vanovia\|Vanirmi]]. ~~Potom~~Ďalej čarovný [[prsteň]] [[Draupnir]], z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý [[kôň]] [[Sleipnir]], [[vlk\|vlci]] [[Geri a Freki]], [[havran\|havrany]] [[Hugin a Munin]], ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je [[streda]]; v [[stará angličtina\|starej angličtine]] sa tento deň nazýval ''Wodnesdæg'' (Odinov deň), od ~~ktorého~~tohto slova je odvodený dnešný anglický názov ''Wednesday'', čo po slovensky znamená streda. ~~Paralely~~Často sa spájajú paralely medzi Odinom a keltským [[Lugus\|Lugusom]] ~~sú často spojované~~: obaja sú bohovia [[múdrosť\|múdrosti]], ovládajúci [[mágia\|mágiu]] a [[poézia\|básnictvo]]. Obaja majú [[havran\|havranov]] a [[oštep]], ako ich atribúty. [[Gaius Iulius Caesar\|Július Caesar]] (de bello Gallico, 6.17.1) spomína [[Merkúr (boh)\|Merkúra]] ako hlavného boha [[kelti\|keltského]] náboženstva. Pravdepodobné súvislosti sú zapríčinené ~~rozširovania~~rozširovaním prvkov keltského rituálu do germánskej kultúry, ako je to u kmeňa Chatti, ktorý žil na keltsko-germánskej hranici v [[Hessensko\|Hessensku]] ~~behom~~počas posledných storočí pred naším [[letopočet\|letopočtom]]. (Treba mať na pamäti, že jeexistuje ~~mnoho~~veľa predpokladov, že Odin vvo ~~jeho~~svojej protogermánskej forme nebol hlavný boh, ale len postupne nahrádzal [[Týr\|Týra]] ~~behom~~počas [[Sťahovanie národov\|Sťahovania národov]].)▼ ▲Paralely medzi Odinom a keltským [[Lugus\|Lugusom]] sú často spojované: obaja sú bohovia [[múdrosť\|múdrosti]], ovládajúci [[mágia\|mágiu]] a [[poézia\|básnictvo]]. Obaja majú [[havran\|havranov]] a [[oštep]] ako ich atribúty. [[Gaius Iulius Caesar\|Július Caesar]] (de bello Gallico, 6.17.1) spomína [[Merkúr (boh)\|Merkúra]] ako hlavného boha [[kelti\|keltského]] náboženstva. Pravdepodobné súvislosti sú zapríčinené rozširovania prvkov keltského rituálu do germánskej kultúry, ako je to u kmeňa Chatti, ktorý žil na keltsko-germánskej hranici v [[Hessensko\|Hessensku]] behom posledných storočí pred [[letopočet\|letopočtom]]. (Treba mať na pamäti, že je mnoho predpokladov,že Odin v jeho protogermánskej forme nebol hlavný boh, ale len postupne nahrádzal [[Týr\|Týra]] behom [[Sťahovanie národov\|Sťahovania národov]].) {{Severská mytológia}}

Odin (boh): Rozdiel medzi revíziami