Wikipédia

Samuel Czambel: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Opravy: opakovanie „jazykovedný“ – „jazykovedné“ v jednej vete; výmena „práce“ (je širšie) – „diela“ (vydané); „Rukoväť“ je „základné dielo“; pravopis: čiarka, spojka; wikilinky. ŠR
ztazdwefhuer
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Samuel Czambel
|Portrét =
|Popis = slovenský jazykovedec
|Veľkosť obrázka =
|Dátum narodenia =[[24. august]] [[1856]]
|Miesto narodenia =[[Slovenská Ľupča]]
|Dátum úmrtia =[[18. december]] [[1909]]
|Miesto úmrtia =[[Csillaghegy]]
}}
Dr. '''Samuel C(z)ambel''' alebo '''Samo Czambel''' (* [[24. august]] [[1856]], [[Slovenská Ľupča]] – † [[18. december]] [[1909]], [[Csillaghegy]], dnes súčasť [[Budapešť|Budapešti]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[jazykovedec]] a [[prekladateľ]].
 
Pseudonymy: Ján Vlkolinský, J. I. Tatranovič, Herman Poliaček, Anna Technovská, Ján Stranský, Nikita Matejevič, Ján Ferienčík.
 
== Životopis ==
Študoval na [[gymnázium|gymnáziách]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] a v [[Kežmarok|Kežmarku]]. V roku [[1876]] začal študovať [[právo]] na univerzite v [[Budapešť|Budapešti]], odkiaľ prešiel roku [[1877]] na filozofickú fakultu, kde začal študoval [[slavistika|slavistiku]]. V jej [[štúdium|štúdiu]] pokračoval na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]] u profesora [[Franjo Miklošič|Franja Miklošiča]] a v [[Praha|Prahe]] u profesora [[Martin Hattala|Martina Hattalu]]. Od roku [[1879]] pôsobil v prekladateľskom oddelení pri predsedníctve vlády v [[Budapešť|Budapešti]] ako [[prekladateľ]] [[zákon|zákonov]] do [[slovenčina|slovenčiny]]. Roku [[1899]] sa stal [[ministerstvo|ministerským]] tajomníkom. Od roku [[1906]] pracoval na [[ministerstvo vnútra|ministerstve vnútra]], kde bol vedúcim prekladateľského strediska. V rokoch [[1887]] – [[1896]] pôsobil ako [[redaktor|spoluredaktor]] [[vláda|vládnych]] [[Hornyánskeho Slovenské noviny|Slovenských novín]]. Je pochovaný na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto)|Martine]].
 
== Tvorba ==
[[Veda|Vedeckým]] bádaním, ktorého výsledkom boli jeho [[jazykoveda|jazykovedné]] práce, sa pričinil o ustálenie [[pravopis|pravopisnej]] [[norma|normy]] [[spisovná slovenčina|spisovnej slovenčiny]].
Medzi jeho základné [[jazykoveda|jazykovedné]] [[dielo|diela]] patria ''Príspevky k dejinám jazyka slovenského'' (1887), ''Slovenský pravopis'' ([[1890]]), ''K reči o slovenskom pravopise'' ([[1891]]) a najmä [[kodifikácia|kodifikačná]] ''Rukoväť spisovnej reči slovenskej'' ([[1902]]) založená na [[stredoslovenské nárečia|stredoslovenskom nárečí]], v ktorých korigoval nedôslednosti hodžovsko-hattalovskej [[kodifikácia|kodifikácie]] a prispel k upevneniu [[spisovný jazyk|spisovnej]] [[norma|normy]] [[slovenčina|slovenského jazyka]]. Tretie vydanie jeho ''Rukoväte'' – redigované a upravené na základe tzv. [[martinský úzus|martinského úzu]] [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]] po [[autor]]ovej smrti (vyšlo [[1919]]) – sa stalo základom súčasnej [[spisovnej slovenčina|spisovnej slovenčiny]] a do vydania ''Pravidiel slovenského pravopisu'' v roku [[1931]] bolo [[de facto]] [[norma|normou]] [[spisovný jazyk|spisovného jazyka]]. Bol [[autor]]om [[teória|teórie]] o [[Južní Slovania|juhoslovanskom]] pôvode [[Slováci|Slovákov]] a [[slovenčina|slovenčiny]], ktorú publikoval v [[dielo|diele]] ''Slováci a ich reč'' ([[1903]]). V [[dielo|diele]] ''Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov'' (1906) chcel preskúmať [[jazyk|jazykový]] materiál z celého [[Slovensko|Slovenska]], no stačil spracovať iba časť o [[východoslovenské nárečia|východoslovenských nárečiach]].
 
Bol tiež [[autor]]om [[poézia|básní]] (''Z cestovného denníka'', [[1922]]), [[besednica|besedníc]] a [[humoreska|humoresiek]], národno-politickej [[publicistika|publicistiky]]. Zbieral [[nárečie|nárečové]] materiály, medzi nimi [[ľudová slovesnosť|ľudovú prózu]], a najmä [[rozprávka|rozprávky]], ktoré vyšli posmrtne vo viacerých [[edícia|edíciách]].
 
== Diela ==
* ''A tót hangtan'' (Budapešť, 1880) (''Slovenské hláskoslovie'')
* ''Príspevky k dejinám jazyka slovenského'' (Budapešť 1887)
* ''Slovenský pravopis'' (1890)
* ''K reči o slovenskom pravopise'' (1891)
* ''Potreba nového slovníka slovenského a maďarského'' (Budapešť 1891)
* ''Rukoväť spisovnej reči slovenskej'' (Turč. Sv. Martin 1892, pod redakciou Škultétyho 2. vyd. 1915, 3. vyd. 1919)
* ''A tótok elcsehesítése, vagy eloroszítása'' (Felvidéki Híradó Túróczszentmárton 1902, 2. sz) (''Snahy o počeštenie a poruštenie Slovákov'')
* ''A cseh-tót invázió'' (Felvidéki Híradó Túróczszentmárton 1902, 47. sz) (''Česko-slovenská invázia'')
* ''A cseh-tót nemzetegység múltja, jelene és jóvője'' (Turč. Sv. Martin 1902) po česky: ''Minulost, přítomnost a budoucnost československé národní jednoty'' (prel. Ed. Guller 1904)
* ''Slováci a ich reč'' (Budapešť 1903)
* ''Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov'' (1906)
 
== Externé odkazy ==
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/186/Samuel-Czambel Plné texty diel Samuela Czambela]
* [http://www.juls.savba.sk/ediela/rsrs1902/ Rukoväť spisovnej reči slovenskej]
* [http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2006/august/65.pdf Samuel Cambel]
* [http://vvv.juls.savba.sk/ks/2006/5/ks2006-5.pdf KAČALA, J.: Pol druha storočia od narodenia Samuela Cambela]
* {{OsudBB}}
 
{{DEFAULTSORT:Cambel, Samuel}}
[[Kategória:Slovenskí jazykovedci]]
[[Kategória:Narodenia v 1856]]
[[Kategória:Úmrtia v 1909]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Czambel“