Tatrikum: Rozdiel medzi revíziami

'''Tatrikum''' je najspodnejšia obnažená [[Tektonika (geológia)|tektonická]] superjednotka [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. Z hľadiska pásmovej stavby je ich najexternejšou jednotkou. Vo vzťahu k naň nasunutým celkom je chápané ako relatívne autochtónna jednotka.<ref name="Biely et al, 1996">Biely, A. (Editor) 1996: [http://www.sguds.sk/doc/geois/ms_prehl_gs_sk.pdf ''Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska (1 : 500 000).''] GÚDŠ, Bratislava, 1996, 76 s.</ref> [[Kryštalinikum]] tatrika spolu s [[Sedimentárny obal tatrika|obalovými]] sekvenciami a [[subtatranské príkrovy|subtatranskými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] tvorí [[pásmo jadrových pohorí]], kde vystupuje v terciérnych [[hrasť]]ových štruktúrach [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], [[Považský Inovec|Považského Inovca]], [[Tribeč]]a, v [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], [[Žiar (pohorie)|Žiari]], [[Malá Fatra|Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Tatry|Tatrách]] a [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatrách]]. Tatrikum podľa dnešných predstáv nemá plne porovnateľný ekvivalent vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]]<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>, avšak jeho severná (vonkajšia) časť -– tzv. [[infratatrikum]] môže čiastočne pripomínať [[unterostalpin]], najmä [[semmeringský príkrov]]<ref>Schmid, S., Fügenschuh, B., Ustaszewski, K., 2005: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume19/G19-101.pdf ''The Alps-Dianrides-Carpathians Connection: a Compilation of Tectonic Units as a First Step for Retrodeforming the Pre-Miocene Configuration.''] GeoLines, 19, s. 101 - 103</ref>, od ktorého sa však odlišuje viacerými osobitosťami, najmä slabou alpínskou metamorfózou.

Tatrikum je plošne najvýznamnejšou tektonickou jednotkou Karpát na území Slovenska a najväčším celkom Centrálnych Západných Karpát. Na [[seizmika|seizmických]] rezoch má tvar doskovitého asi 10 km hrubého, miestami nahor vyklenutého telesa, ktoré na juhu nadväzuje na fundament [[Fatrikum|fatrika]] zakorenený v spodnej [[Zemská kôra|kôre]] pod [[veporikum|veporickým]] klinom<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/><ref>Tomek, Č., 1993: ''Deep crustal structure beneath the central and inner West Carpathians.'' Tectonophysics, 226, s. 417- – 431</ref>. Na povrchu je rozhraním medzi tatrikom a [[veporikum|veporikom]] násun označovaný ako [[čertovická línia]]. Predpokladá sa, že v hĺbke svojej severnej časti by malo tatrikum prekrývať oceánske komplexy [[váhikum|váhika]]. Na povrchu sú v tejto časti pozorované viaceré násuny na predpolie. Vonkajšia (severná) časť tatrika je označovaná ako [[infratatrikum]]. Tatrikum na východe aj na západe postupne [[vykliňovanie|vykliňuje]]. Pôvodne tvorilo súvislú oblasť, počas [[terciér|treťohôr]] však bolo postihnuté [[Tektonický zlom|zlomovou]] tektonikou, ktorá spôsobila poklesy niektorých krýh a tým vznik [[panvy Západných Karpát|naložených panví]].

Nad kryštalinikom ležia väčšinou druhohorné (mezozoické) súvrstvia označované ako [[obalové jednotky tatrika]]. V jednotlivých pohoriach má obal svoje špecifiká a označuje sa lokálne podľa názvov pohorí. Všeobecne však na základe mezozoického (hlavne jurského) sledu vyčleňujú dva typy sukcesií: hlbokovodná -– šiprúňska a plytkovodná -– vysokotatranská.

V niektorých pohoriach, hlavne z Považského Inovca a Malej Fatry sa zachované aj miestami viac ako 500 m hrubé mladopaleozoické ([[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónske]] a hlavne [[Perm (geochronologická jednotka)|permské]]) vulkanoklastiká a sedimenty (v Považskom Inovci označované ako [[kálnická skupina]]<ref>Olšavský, M. 2008, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2008_1_2/Olsav.pdf ''Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca.''] Mineralia Slovaca, 40, s. 1–16</ref>). Permské sedimenty sú ešte častejšie a nachádzajú sa i v Malých Karpatoch a Tatrách ([[devínske súvrstvie|devínske]] a [[meďodolské súvrstvie]])<ref name="Nemčok, 1993">Nemčok, J. (Editor) 1993, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>. Mezozoická [[sedimentácia]] je spoločná pre všetky oblasti tatrika. Začala sa sa v spodnom [[trias]]e -– [[skýt]]e terigénnymi [[pieskovec|pieskovcami]] (hlavne [[kremenec (hornina)|kremencami]]) [[lúžňanské súvrstvie|lúžňanského súvrstvia]]. Nad nimi ležia [[werfénske bridlice]], po uložení ktorých nastúpila karbonátová sedimentácia (v [[anis]]e -– [[gutensteinské vápence]], v [[ladin]]e až [[karn]]e -– [[ramsauské dolomity]]). Vo vrchnom triase -– [[norik]]u sedimentovalo lagunárne [[ílovec|ílovcové]] až piesčité súvrstvie [[karpatský keuper|karpatského keupru]]. V [[rét]]e väčšinou pozorovať [[Stratigrafický hiát|hiát]] alebo dokonca terestrické sedimenty [[tomanovské súvrstvie|tomanovského súvrstvia]], iba miestami sa nachádzajú plytkovodné organodetritické až biohermné [[vápenec|vápence]]. Tieto horniny však boli často oderodované pri vrchnojurskom [[rifting]]u.