Operácia Uran: Rozdiel medzi revíziami

d
}}</ref>. Jej krycí názov znel ''operácia Uran''. Plány operácie pripravoval široký kolektív štábnych dôstojníkov medzi nimi hlavne [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|A. M. Vasilevskij]], [[Georgij Žukov|G. K. Žukov]] (hlavní koordinátori<ref name="VaS">Roberts, G., Victory at Stalingard. Pearson Education, London, s. 107-110</ref>), [[Nikolaj Nikolajevič Voronov|N. N. Voronov]] (koordinácia delostrelectva) [[Alexandr Alexandrovič Novikov|A. A. Novikov]] a [[Alexandr Jevgenievič Golovanov|A. J. Golovanov]] (koordinácia letectva), [[Jakov Nikolajevič Fedorenko|J. N. Fedorenko]] (koordinácia obrnených vojsk)<ref name="bse"/>. Posledné slovo pri schvaľovaní plánov mal zakaždým [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]], ktorému bol prisudzovaný hlavný podiel na príprave operácie, až do jeho smrti v roku 1953. Presný čas prípravy operácie nie je celkom jasný. Konkrétne predstavy sa zrejme začali rysovať až v októbri 1942<ref name="VaS"/>.
 
Sovietske velenie sústredilo do protiofenzívy sily [[Juhozápadný front|Juhozápadného]], [[Donský front|Donského]] a [[Stalingradský front|Stalingradského frontu]], dovedna asi 1,1 milióna mužov, 894 tankov 12000 diel a mínometov<ref name="IVMV">Paroťkin, I.V., Chorošilov, G.T. (Editori), ''Istoria vtoroj mirovoj vojny. Tom 6 Korennoj perelom vo vojne.'' Vojennoe Izdateľstvo, Moskva, 1976, s. 43-59</ref><ref name="ostfront"/>. Juhozápadný front disponoval 5. tankovou armádou ([[Prokofij Logvinovič Romanenko|P.L. Romanenko]]), 21. armádou ([[Ivan Michailovič Čisťakov|I.M. Čisťakov]]) a 1. gardovou armádou (D.D. Leliušenko). Podporovali ich sily 17. ([[Stapan Akimovič Krasovskij|S.A. Krasovskij]]) a 2. leteckej armády ([[Konstantin Nikolajevič Smirnov|K.N. Smirnov]]). Ich cieľom bol postup z oblasti [[Serafimoviči]]-[[Kletskaja]], likvidácia rumunskej 3. armády a následný postup k mestu [[Kalač na Done]]<ref name="IVMV"/>. Stalingradský front vyčlenil pre ofenzívu sily 64. ([[Michail Stepanovič Šumilov|M.S. Šumilov]]), 57. ([[Fiodor Ivanovič Tolbuchin|F.I. Tolbuchin]]) a 51. armády ([[Nikolaj Ivanovič Trufanov|N.I. Trufanov]]) ich cieľom bol útok smerom od Sarpinských jazier, prelomenie postavení rumunského VI. zboru a postup smerom na [[Sovetskij]] a Kalač, kde sa mali stretnúť s vojskami Juhozápadného frontu. Časť frontu mala postupovať na Abganerovo a Koteľnikovo a vytvoriť v tejto oblasti vnútornú čeľusť obkľúčenia vojsk pri Stalingrade<ref name="IVMV"/>. Donský fronfront disponoval jednotkami 65. armády ([[Pavel Ivanovič Batov|P.I. Batov]]) a 24. armády ([[Ivan Vasilievič Galanin|I.V. Galanin]]). Úlohou týchto jednotiek bolo zaútočiť z oblasti Kletskaja v smere na Verťačij, kde mali obkľúčiť a zlikvidovať nepriateľa brániaceho sa v malom ohybe Donu. Vojská 66. armády ([[Alexej Semionovič Žadov|A.S. Žadov]]) mali severne od Stalingradu viazať svojou bojovou činnosťou nepriateľské zálohy, rovnako ako jednotky 62. armády ([[Vasilij Ivanovič Čujkov|V.I. Čujkov]]) v [[Stalingrad]]e. 65. armáda mala zaútočiť 19. novembra, 24. armáda o 3 dni neskôr. Čujkov bol o realizácií protiofenzívy upovedomený iba deň pred jej začiatkom, aby jeho jednotky nepoľavili z obrannej činnosti<ref>Overy, R., ''Russias War. A Hislory of the Soviet War Effort: 1941-1945.'' Pinguin Books, New York, 1998, s. 179</ref>.
 
Veľký podiel na úspechu nadchádzajúcej operácie mali tylové zásobovacie jednotky, ktorým sa podarilo v zložitých podmienkach prepraviť vyše 160 000 vojakov cez Volgu v tej dobe s prebiahajúcim [[ľadochod]]om.
 
Okrem plánovenej operácie Uran pri Stalingrade, mali udrieť na nemeckú [[Skupina armád Stred|skupinu armád Stred]] pri [[Ržev]]e sily sovietskeho [[Kalininský front|Kalininského]] a [[Západný front|Západného frontu]] pod Žukovovym velením. Táto bojová operácia niesla krycie meno [[operácia Mars|Mars]]. Tieto útoky sa začali 24. novembra 1942. V rovnakej dobe 28. novembra jednotky sovietskeho [[Severozáapdný front|Severozápadného frontu]] napadli nemeckú [[16. armáda|16. armádu]] [[Skupina armád Sever|skupiny armád Sever]] pri [[Demiansk]]om výbežku<ref>Glantz, D. E.: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay'' [http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf online]. Južná Karolína : Clemson, 2001. s. 49</ref>. Niektorí autori preto usudzujú, že Stalin plánoval masívnu strategickú ofenzívu v podstate na všetkých strategických smeroch v duchu stratégie operovania na širokom fronte. Avšak práve v strednej oblasti frontu Nemci útok očakávali a odrazili ho. Naproti tomu sovietske pramene prikladajú ostatným ofenzívam pozĺžpozdĺž frontu menší význam a považujú ich za čiastkové operácie, ktorých cieľom bolo viazať nemecké zálohy, tak aby nemohli byť použité v kritických častiach južného úseku frontu<ref name="Žukov, 374-375"/>. V skutočnosti boli pre operáciu pri Rževe vyčlenené rovnako veľké sily ako pre útok pri Stalingrade.
 
== Priebeh operácie ==
42 421

úprav