Ludwig Andreas Feuerbach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Dinamik-bot (diskusia | príspevky)
d [r2.6.5] robot Pridal: rw:Ludwig Feuerbach
Rainbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-t.j. +t. j.)
Riadok 27:
-nesúhlasí s teóriou vzniku náboženstva, v prvotných dejinách forma náboženstva sa človek rozdvojuje v sebe samom a hlavne voči sebe svoj protiklad od Boha. „Prvobytý“ človek hľadá životné východisko uspokojenia svojich predmetno-zmyslových potrieb. Základ náboženstva vytvára pocit závislosti človeka na vonkajšej prírode, tento pocit sa mu stáva univerzálnym pojmom na označenie a vysvetlenie psychologicko-subjektívneho dôvodu vzniku a existencie náboženstva, pocit závislosti mu umožňuje vysvetliť vznik náboženstva a negatívnych, pozitívnych príčin s afektov radosti, vďačnosti úcty. <br/> Náboženstvo sa zaoberalo gnozeologickou podstatou, že keď sa pojmy a idey s racionálnym obsahom neskúmajú vo vzťahu k predmetu, javu, zákonu, predmet skutočnosti a nehľadá sa ich pôvod práve v nej, ale sú zbožsťovované (hipostazované) stávajú sa pre človeka jedinou realitou, ktorá sama seba potvrdzuje, čím sa vytvoril predpoklad pre vznik a existenciu náboženstva. <br/>
'''Uvažovanie o otázkach priestoru a času''' – poukazujú na uskutočnenie pravej ľudskej podstaty, prebieha v praktickej realizácii lásky človeka k človeku – to je najvyššia praktická zásada (obrat vo svetových dejinách – postulát – človek človeku bohom) Láska sa chápe ako náboženstvo srdca a náboženstvo ako citový vzťah človeka k človeku, ktorý sa do F doby nesprávne hľadal vo fantastickom odzrkadlení skutočnosti, je treba nájsť bezprostredne v láske medzi ty a ja. <br/>
Prichádza k''' záveru,''' že náboženstvo je nevyhnutné nakoľko je reflexným obrazom aj emocionálnou tvorbou toho, čo ľuďom najviac chýba v živote, keďže náboženský názor pomáha prekonaniu problémov reálneho života, stali sa a sú nevyhnutnou súčasťou života bez ktorého by boli ľudia ešte nešťastnejší než sú – z týchto dôvodov má náboženstvo lásky významnú podstatu v spoločnosti - nové ponímanie človeka v nemeckej filozofii: vnímanie človeka ako zmyslovú bytosť. Len zmysly a nie myslenie samo o sebe nám sprístupňuje predmet v pravdivom zmysle. Človek si neprináša na svet nič iné než hlad a smäd t. j. prázdnotu s pocitom prázdnosti, túto prázdnotu pochopí ako pud po naplnení. <br/>
''' Feuerbachova nová filozofia = filozofia budúcnosti,''' ktorá prihliada na bytie a skúma ho ako jestvuje pre nás nielen ako mysliace, ale ako skutočne existujúce bytie. <br/>
'''Bytie ako skutočne reálny objekt''' je nám dané v zmyslovom nazeraní, pociťovaní a láske. Svetu je možné priamo porozumieť, zmyslovým kontaktom, a nie čistým myslením, ktoré by sa od začiatku zásadne od tohto izolovalo. Bytie sa otvára tam, kde sa človek angažuje ako telesná bytosť celým svojím telom, tým sa otvára pre človeka aj možnosť, že telo vo svojej totalite je mojím ja, mojou podstatou, preto môžu existovať pocity, akými sú pocit hladu, bolesti, lásky – vytvára človeku priamy kontakt k tajomstvu bytia