Staroperzská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
Riadok 22:
 
== Charakteristika sasánovskej ríše ==
Po dobytí [[Achajmenovci|achajmenovskej]] ríše [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] ([[336 pred Kr.|336]]–[[323 pred Kr.|323]] pred kr.) a následnej vláde [[Macedónsko (grécke)|macedónskych]] [[Seleukovci|Seleukovcov]] sa väčšiny Predného východu zmocnili počas sto rokov (cca [[240 pred Kr.|240]]–[[140 pred Kr.|140]] pred Kr.) [[Parthovia]], skythský národ, pôvodne obývajúci oblasť StrednáStredné Ázie a živiaci sa chovom dobytka a lúpežami. Novovzniknutá [[parthská ríša]] sa stala významným protihráčom ďalšieho mocného štátneho útvaru, ktorý sa v tom čase konštituoval – [[Staroveký Rím|rímskej ríše]]. Tá najneskôr od druhej polovice [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä [[Malá Ázia|Malú Áziu]], [[Sýria|Sýriu]] a [[Egypt]]. Hranica medzi parthskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojách ustálila v [[1. storočie|1. storočí]] po Kr. na strednom [[Eufrat]]e a ani dočasné [[Traján|Trajánove]] výboje v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] ([[114]]–[[117]] po Kr.) na tom veľa nezmenili.
 
V prvých desaťročiach [[3. storočie|3. storočia]] postihla parthský štát závažná kríza, ku ktorej prispeli jednak dlhoročné vojny s Rímom, jednak rozbroje vo vnútri vládnúceho rodu [[Arsakovci|Arsakovcov]]. Toto oslabenie ústrednej vlády využil jeden z lokálnych vládcov v Perzide, stachrský [[kráľ]] [[Ardašír I.|Ardašír]], ktorý s veľkou energiou začal expanziu proti jednotlivým vazalom Parthov v Iráne. Po niekoľkoročnom zápase sa mu podarilo dobyť v rokoch [[224]]–[[228]] celé teritórium parthskej monarchie a nechať sa v jej hlavnom meste [[Ktésifón]]te korunovať na [[Šáhanšáh|kráľa kráľov]]. Nastala éra novoperzské ríše [[Sasánovci|Sasánovcov]], ktorá mala trvať viac ako štirysto rokov.