Rodinné právo: Rozdiel medzi revíziami

'''Rodinné právo''' upravuje najmä práva a povinnosti osobnej povahy medzi manželmi, medzi rodičmi, deťmi a ďalšími členmi rodiny. Úprava čisto majetkových vzťahov absentuje. Ak aj rodinné právo upravuje niektorý majetkový vzťah, je neodlučne spätý s osobným vzťahom. Napr. inštitút výživného je majetkovým vzťahom, ale môže vzniknúť len medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je s ním súvisiacim vzťahom osobným. Rovnako to platí aj pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré môže vzniknúť len medzi manželmi.

 

Aj keď je rodinné právo súkromným právom, jeho právne normy majú v prevažnej miere kogentný charakter (zákonom daný, od ktorého sa nemožno odchýliť).

Charakteristickými znakmi rodinného práva sú predovšetkým:

* vznik právnych vzťahov priamo zo zákona, ex lege (práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov nemožno vylúčiť alebo upraviť odlišne, pretože tak ukladá priamo zákon. Príklad: zákon ustanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. T.zn., že momentom, keď sa stane osoba rodičom, nadobúda všetky tieto práva bez ohľadu na svoju vôľu, či chce, nechce alebo chce z nich nadobnúť len istú časť)

* viazanosť na subjekty vyjadruje, že tieto práva patria len a len konkrétne určeným osobám. Príklad rodičovské práva vzniknú medzi rodičmi a ich deťmi, nie medzi rodičmi a cudzími deťmi alebo inými osobami.

* sú nepremlčateľné (napr. právo na výživné sa nepremlčuje, premlčať možno len jednotlivé opakujúce sa plnenia)

* nie sú predmetom dedenia, čo tiež platí aj pre majetkové práva v rodinnom práve