Skorušinské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

pohorie na severe Slovenska
Smazaný obsah Přidaný obsah
Robzle (diskusia | príspevky)
nová
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 17:10, 6. apríl 2011

Skorušinské vrchypohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.

Charakteristika

Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberecká brázda). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.

Geologické pomery

Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.

Vodstvo

Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.

Sídla

Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.