Verzia z 10:20, 19. február 2011 upraviť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací d infobox ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:19, 11. apríl 2011 upraviť vrátiť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 017 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 33: V júli [[1658]], po obliehaní [[Dunkerque]], Ľudovít vážne ochorel a Mária, mysliac si, že koniec je blízko, oplakávala kráľa a modlila sa za jeho uzdravenie. Práve táto oddanosť Ľudovíta ešte väčšmi pripútala a to najmä po zistení, že mnohí z jeho "verných" ho už v mysli pochovali a na trón dosadili jeho mladšieho brata Filipa. Od tej chvíle sa kráľ úplne upol na Máriu. Svojím chovaním poburoval hlavne matku, [[Anna Habsburská (1601 -– 1666)\|Annu Rakúsku]], pretože navzdory etikete na všetkých plesoch tancoval len s Máriou a nazýval ju svojou kráľovnou. Začal vážne pomýšľať na sobáš a rozhodol sa s ňou navzdory všetkým oženiť. == Exil a manželstvo == Napriek láske a sľubom sa tento vzťah nenaplnil. [[Kardinál Mazarin]] a [[Anna Habsburská (1601 -– 1666)\|Anna Rakúska]] prekazili úmysly Ľudovíta, posielajúc Máriu do vyhnanstva najskôr do La Rochelle a potom do Brouage. Mária odišla 22. júna [[1659]], vyrieknuc pamätné slová po dlhej rozlúčke, ktorými sa neskôr inšpiroval [[Jean Racine\|Racine]] píšuc Bereniku: ''"Vy ste kráľ, pane, vy plačete a ja odchádzam!"''

Maria Manciniová: Rozdiel medzi revíziami