Slovenský čuvač: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d - experimenty
Riadok 18:
== História ==
Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území [[Slovensko|Slovenska]] už veľmi dávno a bol známy ako tatranský čuvač. Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do [[Poľsko|Poľska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. [[Antonín Hrůza]], pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v [[Brno|Brne]], dve nepríbuzné šteňatá z oblasti [[Vysoké Tatry|Tatier]] a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v [[Skalice nad Svitavou|Skalici nad Svitavou]]. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Pvý vrh bol zapísaný [[4. jún|4.6.]] [[1929]] po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studny. Spočiatku sa používala úzka príbuzenská plemenitba, neskôr sa začali využívať v chove i zvieratá z pôvodného chovu.
 
Volám sa dasnooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Keď sa okruh chovateľov rozšíril, založili si [[23. september|23. septembra]] [[1933]] "Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně", s vlastnou plemennou knihou. Spolok sa stal členom vtedajšieho Československého zväzu kynologického a Československej kynologickej únie a jej prostredníctvom i členom [[Medzinárodná kynologická federácia|Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI)]]. Prvým predsedom sa stal Prof. Hrůza, ktorý dôsledne organizoval chov čuvača. Spočiatku boli uznané dva rázy: Veľký horský, s kohútikovou výškou u psa 65 [[cm]], suky 60 [[cm]] a hmotnosťou 35 – 45 [[kg]] a malý nížinný ráz, s kohútikovou výškou 40 – 50 [[cm]], štíhlejší, s hmotnosťou 20 – 25 [[kg]]. Tým, že sa niekedy oba rázy párili spoločne, postupne zanikali rozdiely medzi nimi a malý nížinný ráz ako taký sa postupne vytratil z chovu. Kde tu sa ešte i dnes môžme stretnúť s atavistickými prejavmi tohto rázu.
 
Autor Adam a Tomas! vsetki popisi pisu lamy:((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((:
Organizovaný chov čuvačov sa zdecimoval za nemeckej okupácie a oživenie činnosti klubu nastalo až v päťdesiatych rokoch, žiaľ až po smrti Prof. Hrůzu. Spočiatku chov zastrešoval Zväzarm, neskôr Československý zväz poľovníkov a od r. [[1958]] Československý svaz chovatelů drobného zvířectva. Podarilo sa podchytiť plemenný materiál a vďaka subvencii slovenského výboru ČSCHDZ sa nakúpili mladé sučky a tieto sa poskytli novým záujemcom na ďalší rozvoj chovu.
 
Pre chovateľov tatranského čuvača sa stal rok [[1965]] pamätným. FCI na svojom valnom zhromaždení v júni v [[Praha|Prahe]] uznala čuvača za samostatné plemeno a štandard bol vydaný [[14. august|14.8.]] [[1965]] pod č. 142 Slovenský čuvač. Prečo však došlo k zmene názvu z tatranský na slovenský? V tom čase už mali v [[Poľsko|Poľsku]] uznané podobné plemeno „Tatra owczarek podhalanski“ a pri preklade do francúzštiny by názvy podobných plemien boli podobné. Preto naša zástupkyňa v komisii FCI pre štandardy, Dr. Laufbergerová, ktorá obhajovala uznanie čuvača, pohotovo zmenila názov tatranský na slovenský a vyhla sa tak prípadným námietkam zo strany členov komisie. Na svetovej výstave v [[Brno|Brne]] sa teda čuvač už posudzoval podľa schváleného štandardu.
 
Ale nebolo to všetko také jednoduché. [[Maďarsko]] podalo koncom roka [[1967]] protest proti uznaniu slovenského čuvača za samostatné plemeno. Docent Kurz ako hlavný poradca chovu vypracoval odpoveď na tento protest a na zasadnutí komisie FCI pre štandardy v Belehrade [[10. január|10.]]-[[11. január|11.1.]] [[1969]], spolu s vtedajším predsedom klubu chovateľov čuvačov Róbertom Zacharidesom a predsedom Čs. komisie pre štandardy psov MVDr. Nesvadbom, uznanie slovenského čuvača za samostatné plemeno obhájili.
 
== Vzhľad a povaha ==