André Breton: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: als:André Breton |
infobox, wikilinky, obrázok |
||
Riadok 1:
{{Infobox
| meno
| obrázok
| veľkosť obrázka = 230px
|Popis = [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]]▼
| popis = André Breton
| pseudonym =
| dátum úmrtia = [[8. september]] [[1966]]
}}▼
| miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
▲
| národnosť = francúzska
| obdobie =
| žáner =
| téma =
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| manžel =
| manželka = 1.[[Simone Kahnová]] 2.Jacqueline Lamba 3.Elisa Clara
| partner =
| deti = dcéra Aube
| vzťahy =
| ovplyvnil =
| ovplyvnila =
| ovplyvnený =
| ovplyvnená =
| významné ocenenia =
| podpis =
| web =
| poznámky =
'''André Breton''' ([[francúzština|francúzsky]] [[International Phonetic Alphabet|IPA]]: {{IPA|[ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]}}) (* [[19. február]] [[1896]], [[Tinchebray]], [[Normandia]], [[Francúzsko]] - † [[28. september]] [[1966]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]] a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom ''manifestu [[surrealizmus|surrealizmu]]'' z roku [[1924]].
== Životopis ==
Študoval [[medicína|medicínu]] a [[psychiatria|psychiatriu]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracoval na [[neurológia|neurologickom oddelení]] nemocnice v [[Nantes]], kde sa stretol s duchovným synom [[Alfred Jarry|Alfreda Jarryho]], [[Jacques Vaché|Jacquesom Vaché]], ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku [[1919]] vo zväzku nazvanom ''[[Lettres de guerre]]'', pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.
== Od dadaizmu k surrealizmu ==
V roku [[1919]] Breton založil revue ''Littérature'' spolu s [[Louis Aragon|Louisom Aragonom]] a [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]]. Spojil sa tiež s [[Dadaizmus|dadaistom]] [[Tristan Tzara|Tristanom Tzarom]]. V roku [[1924]] pomáhal pri založení ''Centrale Surréaliste''. V ''Les Champs Magnétiques'', spoločnom diele s [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]], použil princípy automatického písania v praxi. V roku [[1924]] vydal ''Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu)'' a od tohto roku tiež vydával ''La Révolution surréaliste''. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: [[Philippe Soupault]], [[Louis Aragon]], [[Paul Éluard]], [[René Crevel]], [[Michel Leiris]], [[Benjamin Peret]], [[Antonin Artaud]] a [[Robert Desnos]].
Pod Bretonovym vedením ovplyvnil [[surrealizmus]] všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku [[1938]] kultúrna komisia [[Francúzsko|francúzskej]] vlády dovolila Bretonovi vycestovať do [[Mexiko|Mexika]]. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z [[Patzcuaro]] do surrealistického mesta [[Erongaricauro]]. [[Diego Rivera]] a [[Frida Kahlo]] boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a [[Lev Davidovič Trockij]] spolu napísali ''Pour un art révolutionnaire indépendent'' (vydaná pod menom Bretona a [[Diego Rivera|Diega Riveru]]), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu
== [[40. roky 20. storočia]] ==
Na začiatku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] Breton opäť pracoval ako zdravotník vo Francúzsko|francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika).
▲Na začiatku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] Breton opäť pracoval ako zdravotník vo Francúzsko|francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichistická vláda zakázala jeho literárne diela ako ''"veľmi popierajúce národnú revolúciu"''.
<ref name="rosemont">"Andre Breton and the First Principles of Surrealism" by Franklin Rosemont, 1978 (ISBN 0-904383-89-X)</ref> a v roku [[1941]] Breton našiel útočisko v [[Spojené štáty|USA]] a [[Karibik]]u. Tu sa zoznámil so [[spisovateľ]]kou z [[Martinik]]u, a neskôr napísal úvod k jej dielu ''Cahier d'un retour au pays natal'' z roku [[1947]]. Počas svojho [[exil]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]] sa stretol s [[Elisa Clarová|Elisou Clarovou]], [[Čile|Čilankou]], ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku [[1944]] spolu cestovali do [[Gaspésie]] v [[Québec]]u, [[Kanada]], kde napísal ''Arcane 17'', knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]], opisovala zázraky [[Rocher Percé]] a severovýchodného konca [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a oslavovala jeho novonájdenú lásku k [[Elisa Clarová|Elise]].
== Neskorší život ==
Breton sa vrátil do [[Paríž]]a v roku [[1946]], kde protestoval proti kolonializmu vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (napr. ako signatár ''[[Manifesto of the 121]]'' proti [[Alžírsko|alžírskej]] vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (''[[La Brèche]]'', [[1961]]-[[1965]]). V roku [[1959]] zorganizoval výstavu v [[Španielsko|Španielsku]] na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú ''Homage to Surrealism'', ktorá predstavila diela [[Salvador Dalí|Salvatora Dalího]], [[Joan Miró|Joana Miró]], [[Enrique Tábara|Enrigua Tábara]] a [[Eugenio Granell|Eugenia Granella]].
Řádek 32 ⟶ 52:
== Osobný život ==
Bol ženatý tri razy:
* jeho prvou manželkou sa stala [[Simone Kahnová]]
Řádek 41 ⟶ 60:
== Dielo ==
* [[1919]] - ''Mont De Piéte''
* [[1920]] - ''Les Champs Magnétiques''
Řádek 85 ⟶ 103:
== Referencie ==
* ''André Breton: Surrealism and Painting''
* André Breton: ''Manifestoes of Surrealism'' ISBN 0-472-06182-8
|