Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (r2.7.1) (robot Pridal: zh-min-nan:Otto Wagner)
 
== Život ==
Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnomrobustnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia|secesii]]. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
 
[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k [[architektúra|architektúre]], kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľnýciteľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie [[renesancia|renesančnej]] a [[baroko]]vej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
 
Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku [[1897]] bolo vo [[Viedeň|Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie ViedeňskáViedenská [[secesia]], ku ktorému patrili [[Joseph Maria Olbrich]], či [[Josef Hoffmann]] a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
 
Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej [[avantgarda|avantgardy]].
[[Súbor:Wienzeile40 a.jpg|náhľad|Majolikový dom]]
* '''Majolikový dom''', [[Viedeň]] ([[1898]]-[[1899]])
Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovorozlohou rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
 
[[Súbor:Otto Wagner zweite Villa.JPG|náhľad|Wagnerova vila II]]
*'''Wagnerova vila II''', [[Viedeň]] ([[1913]])
Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovouhmotnou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
 
[[Súbor:Otto Wagner Steinhofkirche3.JPG|náhľad|Sankt Leopold V Steinhohe]]
56 352

úprav