Jadrová syntéza: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 37 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
robot Pridal: is:Kjarnasamruni; kozmetické zmeny
d (Bot: no:Kjernefysisk fusjon is a good article)
d (robot Pridal: is:Kjarnasamruni; kozmetické zmeny)
 
== Reakcie ==
Maximálny energetický prínos by mala taká reakcia, pri ktorej by sa zlúčili voľné protóny a neutróny do výsledného jadra. Pravdepodobnosť takéhoto javu je však veľmi nízka. Preto sa uvažuje len o zlučovaní 2 jadier.
 
<math>d(t,n)^4He</math>
 
== Syntéza medzi tríciom a deutériom ==
[[ObrázokSúbor:D-t-fusion.png|250px|right|thumb|Fúzna reakcia [[deutérium]]-[[trícium]] (D-T) je jedna z preferovaných reakcií na získavanie [[energia|energie]] pomocou '''jadrovej fúzie'''.]]
 
Na produkciu energie by bola použitá reakcia plynného [[deutérium|deutéria]] a plynného [[trícium|trícia]]. Deutérium sa nachádza vo vode (v 500 hektolitroch vody je asi 1kg deutéria), trícium by sa muselo vyrábať z lítia. Produktom reakcie je čisté hélium, neutrón a asi 17 MeV energie. Táto energia je vo forme kinetickej energie rozdelená v pomere hmotností vzniknutého hélia a neutrónu.
== Termojadrová fúzia v jadre Slnka ==
{{Pozri aj|Jadro Slnka}}
[[Slnko]] je zdrojom žiarivej energie o [[výkon|výkone]]e 3,9x10<sup>26</sup> [[Watt|Wattov]]ov už niekoľko miliard rokov. [[Teplota]] v strede slnka je 1,5x10<sup>7</sup> [[Kelvin|Kelvinov]]ov. Z čoho plynie, že [[kinetická teplota]] ([[stredná kinetická energia]]) [[protón|protónov]]ov je 1.3 keV. Táto [[energia]] je hlboko pod energetickým prahom termonukleárnej fúzie, ktorý je približne 400 keV<ref name="Machala">D. Machala: ''Cvičení z atomové a jaderné fyziky'', Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2006, str. 65, isbn=80-244-1269-1</ref>.
 
Napriek tomu termojadrová fúzia v [[Slnko|Slnku]] prebieha. Túto skutočnosť môžeme vysvetliť dvoma efektmi. Podľa [[Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie|Maxwellovho rozdeľovacieho zákonu]] existuje nezanedbateľné množstvo [[protón|protónov]]ov s [[kinetická energia|kinetickou energiou]] vyššou ako približne 400keV. Druhým dôvodom je existenica kvantovo-mechanického [[tunelový efekt|tunelového efektu]], ktorý dovoľuje, aby určitá časť [[protón|protónov]]ov s [[energia|energiou]] nižšou ako je prahová energia termonukleárnej reakcie prekonala [[potenciálová bariéra|potenciálové bariéry]]. Skutočnosť, že iba malý zlomok [[protón|protónov]]ov má [[energia|energiu]] blízku prahovej energii termonukleárnej fúzie, vysvetľuje pomalé vyžarovanie [[energia|energie]]. V opačnom prípade by došlo v krátkej dobe (v porovnaní s dobou existencie Slnka) k fúzii všetkých protónov a Slnko by vyhaslo a [[život]] na [[Zem|Zemi]]i by nebol možný.
 
== Referencie ==
[[hu:Magfúzió]]
[[id:Fusi nuklir]]
[[is:Kjarnasamruni]]
[[it:Fusione nucleare]]
[[ja:原子核融合]]
118 184

úprav