Jan Evangelista Purkyně: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.5.1) (robot Pridal: uk:Ян Евангеліста Пуркинє |
zdroj |
||
Riadok 16:
Pre vlastenecké názory sa ale márne uchádzal o profesúru. Až na príhovor vplyvného [[Goethe]]ho, ktorý tiež študoval proces videnia, získal profesúru mimo Rakúska v [[Prusko|pruskom]] Vratislave (Breslau, dnes [[Wrocław]]).
Tam roku [[1832]] získal výkonný [[mikroskop]]. Svoj najvýznamnejší objav prezentoval Purkyně na zjazde [[Nemecko|nemeckých]] prírodovedcov a [[lekár]]ov v Prahe roku [[1837]], kde medzi prvými na svete prisúdil bunkám ich základný význam pre život.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kittnar
| meno = Otomar a kol.
| odkaz na autora =
| titul = Lékařská fyziologie
| vydavateľ = Grada
| miesto = Praha
| rok = 2011
| isbn = 978-80-247-3068-4
| kapitola =
| strany = 11
| jazyk = česky
}}</ref>
Vo [[Wrocław]]e mu na choleru zomrela manželka a obe dcéry, zostali mu dvaja synovia, z nich vynikol [[maliar]] Karel. Odvádzal tu tvrdú bádateľskú prácu, ktorá z neho robí zrejme najfrekventovanejšieho eponyma českej vedy: ''Purkyňove vlákna v srdci'', ''Purkyňove bunky v mozočku'' a rad ďalších po ňom nazvaných útvarov a javov.
Řádek 25 ⟶ 37:
Zomrel koncom júla [[1869]]. Pochovaný je na vyšehradskom Slavíne.
==Referencie==
{{reflist}}
== Iné projekty ==
| |||