Grafén: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d -copyvio |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 39:
== História ==
V roku [[2004]] vyvinuli profesori ruského pôvodu [[Andre Geim]], vedecký pracovník univerzity v [[Manchester|Manchestri]] a jeho kolega [[Konstantin Novoselov]] spôsob získavania jednoatómových vrstiev grafitu ich odtrhnutím od grafitu a následným stabilizovaním na povrchu [[kremík]]a potiahnutého vrstvou [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]]. Za objav tejto metódy, ako aj výskum vlastností grafénu získali v roku [[2010]] [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovu cenu za fyziku]].
== Využitie ==
Grafén vykazuje silnú reakciu na kolmé vonkajšie elektrické pole a má nízke šumové číslo, čo ho predurčuje ako vhodný materiál pre výrobu poľom riadených FET tranzistorov. Prvé FET tranzistory s prijateľným on-off pomerom vyvinuli v roku 2008 výskumníci z AMICA a University of Manchester demonštrovali nový spínací efekt, ktorého účinok je založený na vratnej chemickej modifikácii grafénovej vrstvy a poskytuje on-off pomer vyšší ako šesť rádov. Hoci tieto tranzistory otvárajú celú škálu nových aplikácií, vrátane výroby čipov, ich praktické využitie je zatiaľ obmedzené veľmi malým napäťovým ziskom. V roku 2009 výskumníci v Politecnico di Milano vyvinuli štyri rôzne typy logických hradiel, ktoré sa skladajú z jedného grafénového tranzistora. V roku 2010 sa výskumníkom z IBM podarilo vyrobiť tranzistor, ktorý bol schopný pracovať na frekvencii 100GHz.
Problémom je, že jednotlivé listy grafénu je veľmi ťažké vyrobiť a ešte ťažšie naniesť na povrch vhodného substrátu. Výskumníci hľadajú vhodný spôsob prenosu od zdroja (mechanická exofilácia na SiO2/Si alebo tepelná grafitizácia povrchu SiC) na cieľový substrát.
Ďalšou oblasťou, kde sa dá tento výnimočný materiál využiť sú tzv. ultrakapacitory. Vzhľadom k extrémne vysokému pomeru povrchu plochy k hmotnosti grafénu sú ďalšou potenciálnou aplikáciou práve vodivé dosky ultrakapacitorov. Grafén by mohol byť využitý na výrobu ultrakapacitorov s vyššou úložnou hustotou energie, než je v súčasnej dobe k dispozícii.
== Referencie ==
| |||