155 mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d automatická náhrada textu
Riadok 23:
 
== Vznik a vývoj ==
Nová samohybná kanónová húfnica vznikla postupným vývojom z radu 152 mm samohybných húfnic [[ShKH vz. 77 Dana|Dana]] a [[152 mm ShKH Ondava|Ondava]]. Dana sa po prvý krát objavila v roku 1979 a bola vyrobená v počte asi 750 ks.<ref name="r1">Apológia č. 6, ročník 1993, s. 28</ref> Ondava využívajúca klasický 152 mm kanón používaný v krajinách bývalej [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] sa však nikdy nevyrábala sériovo a bola nahradená Zuzanou s modernejším a kompatiblnejším kanónom 155 mm, ktorý môže používať štandardnú muníciu krajín [[NATO]]. Celý projekt vznikol vo vývojovom pracovisku [[Konštrukta Defence s. s., Trenčín|Konštrukty]] v [[Trenčín]]e, ktorá spolupracovala s podnikom [[Závody ťažkého strojárenstva v Dubnici nad Váhom|ZŤS]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]. Prvá fáza vývoja zbraňového systému Zuzana sa začali v roku 1992 a pokračovali do roku 1995. Počas tohto obdobia sa konštrukčná kancelária sústredila hlavne na vývoj 155 mm kanóna, ktorého dĺžka bola 45 kalibrov (~7000 mm). Konštruktéri museli vyriešiť spôsob utesnenia nábojovej komory a záverového mechanizmu, ktorý sa celkom líšil od predošlých konštrukcií, pretože Zuzana na rozdiel od svojich predchodcov nepoužívala strely s [[nábojnica|nábojnicou]], ale textilné prachové náplne (prvky hnacej náplne sú uložené do celospaliteľného textilného vaku). Sledovala sa tiež palebná stabilita (výchylka zbrane pri výstrele a čas pri výstrele do utlmenia jej kmitavého pohybu), pevnosť a [[Balistika|balistické]] vlastnosti vyvíjaného kanónu ako aj funkčnosť automatického nabíjacieho mechanizmu<ref name="r2">Apológia č. 9, ročník 1997, s. 16 - 17</ref>. V roku 1995 konštrukčný tím dokončil inštaláciu kanóna do pancierovanej veže a ShKH sa zúčastnila na svojich prvých tendrových skúšok v [[India|Indii]]. Pokračoval tiež ďalší vývoj a skúšky palubného riadiaceho systému paľby, inštalácia navigačných, komunikačných a polohovacých systémov, ako aj prístrojov na meranie [[úsťová rýchlosť|úsťovej rýchlosti]], či iných štandarndých fyzikálnych veličín vplývajúcich na trajektóriu strely. Bojová veža bola zabudovaná do pancierovanej korby na podvozku [[Tatra 815]] VP31 29 265 8x8.1R, ktorý vyrába [[VAB Sipox a. s., Bánovce nad Bebravou|VAB Sipox a. s.]] v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]]<ref name="r3">Apológia č. 11, ročník 1997, s. 16 - 17</ref>. Pri skúškach boli testované navigačné a polohovacie systémy Honeywel z [[Spojené štáty|USA]], Kearfott z [[Nemecko|Nemecka]] a Gons z [[Izrael]]a<ref name="r4">Apológia č. 10, ročník 1997, s. 16 - 17</ref> ako aj prístroje na meranie úsťovej rýchlosti austrálskej a izralskej výroby. Bojový komplet absolvoval vojskové skúšky v januári 1997<ref name="r2"/>. Sériová výroba sa začala v roku 1998. Vyvíjaný bol tiež bojový komplet na podvozku tanku [[T-72]], označený Himalaya<ref name="r3"/>.
 
V decembri 2009 absolvovala skúšky nová verzia delostreleckého komplexu označená ako [[155 mm ShKH Zuzana 2]]. Od svojho predchodcu sa líši jednomiestnym vyhotovením podvozka a hlavňou predĺženou na 52 kalibrov (8200 mm).<ref>Roman Kment, 2010, ''155 mm ShKH Zuzana 2.'' Obrana, XVIII, 5, s. 28-29</ref>.
 
== Konštrukcia a technické parametre ==