'''Veľkonočná vilígia''' je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou ZmŕtvychvstaniaZmŕtvychvstaní Pána, "noc nocí", teda noc, kedy vstalstal z mŕtvych [[Ježiš Kristus]]. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána a vigília pripomína svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych a pokladá sa za "matku všetkých vigílií". V nej totiž Cirkev bdie - očakáva Pánovo zmŕtvychvstavie a slávi ju sviatosťami kresťanského zasvätenia.
Veľkonočná vigília, v ktorej Hebreji očakávali nočný príchod Pána, ktorý ich vyslobodil z faraónovho otrocstva a neskôr ju slávili ako pamiatku každý rok, bola predobrazom budúcej pravej Kristovej noci, noci pravého oslobodenia, v ktorej '''"Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu".'''
Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a nádeje.
Veľkonočná vigília sa už dlhšie slávi od 5. storočia - ako vidno z reči sv.Augustína: ''"Zmŕtvychvstalý, ktorému trochu dlhším bdením spievame, nám dá, že s ním budeme bez konca žiť a kraľovať."''
V katolíckej cirkvi je Veľkonočnáveľkonočná vigília samostatnou liturgiou, ktorá symbolicky pripomína a sprítomňuje Kristovo [[zmŕtvychvstanie]]. Táto bohoslužba má 5tieto častíčasti:
