Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: pl:Tramwaje w Koszycach
Jagro (diskusia | príspevky)
d edit: přepsání do rozumné podoby, odstranění POV a nesmyslů, drobná technická doplnění, aktualizace (prosím o kontrolu gramatiky)
Riadok 1:
{{NPOV}}
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]]
[[Obrázok:Kt8d5 ke.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]
Řádek 14 ⟶ 13:
 
=== Doba socializmu ===
Prevádzka sa v podstate v medzivojnovom období nevyvíjala, s nástupom maďarskej okupácie však došlo k zničeniu tratí, vozidiel, trolejového vedenia a vozovne. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka opäť obnovená, nasadili sa vozidlá, ktoré neboli príliš poškodené. Dopravný podnik bol opäť premenovaný, nový názov mal podobu ''Mestské verejné podniky – doprava''. Vzhľadom na rozširovanie siete začal byť zastaralý vozový park rýchlo obnovovaný, najprv električkami typu Ganz a neskôr aj z ČKD typmi [[T1]] a [[T2]]. V 50. rokoch nastalo obdobie najväčšieho rozvoja. V roku [[1964]] vznikla [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]), súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy. Po uvedení rýchlodráhy do prevádzky sa dopravný podnik už teraz s názvom ''Dopravný podnik mesta Košíc'' rozhodol nakúpiť električky najrozšírenejšieho typu [[T3]], ktoré sú v prevádzke dodnes a zrejme ešte nejaký čas ostanú. NajväčšouNa zaujímavosťourýchlodráhe bolodo ichVSŽ prevádzkovanieboli vprevádzkované trojvozovýchtrojvozové súpraváchsúpravy, čo bolo v Česko-Slovensku raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, kedy sa budovali trate na husto obývané sídliská (Nové Mesto, Nad jazerom). Zároveň sa rušili romantické a rekreačné spojenia do Čermeľa a Ťahanoviec, ktoré mali rekreačný charakter a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. Ako posledná doposiaľ postavená je trať Alejová z roku 1989, ktorá podstatne vylepšila spojenie južnej a západnej časti mesta.
 
=== Zmeny v 90. rokoch ===
Takto systém fungoval až do roku [[1996]], kedy bol dopravný podnik po transformácii z roku [[1994]] na akciovú spoločnosť nútený zrušiť prevádzku trojvozových súprav z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Po páde komunizmu sa objavili aj električky typu [[KT8D5]] a [[T6A5]],. avšakPo úroveňprevode celejdopravného prevádzkypodniku začalazo upadať.štátu Dôvodomna bolimesto, nižšiedo dotáciekrom kvôlizmien prevoduorganizácie všetkýchdopravy nákladova zozvýšenie štátucestovného naaj mesto,k čoúpravám spôsobilovypravení. iZ zvýšeniefinančných cestovného.dôvodov Nedostatokboli prostriedkovniektoré savozne prejavil ajupravené na niektorýchtrvale vozidlách,predné zalebo ktorýchzadné. boliA to odstránenépredovšetkým napríkladodstránením cúvaciecúvaciej kontrolky z predných vozov súprav a reflektoryreflektorov so zkradlami zo zadných,; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývabývalo vymontovanévymontovávané množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatnenepoužiteľné nepojazdnýmina asólo slúžiavozoch alebo ako vlečnériadiace vozne. Kritická situácia sa neustále prehĺbuje hlavne zlým hospodárením podniku a neprofesionálnou údržbou vozidiel, šetrením na súčiastkach a hlavne opotrebovanosťou vozovéhov parkusúpravách.
 
== Súčasnosť ==
Dopravný podnik mesta Košice v súčasnosti prevádzkuje vyše 120 električiek na 16 linkách, z toho 30 električiek typu [[T6A5]], 19 typu [[KT8D5]] a cca 75 typu [[T3]] (z toho v premávke asi 50). V posledných rokoch sadochádza stávak obľúbenýmodpredaji krokom odpredajnepotrebných vozidiel do iných miest, takto sa DPMK zbavil 21ks vozňov [[KT8D5]], ktoré predal napríklad do [[Miškolc]]a.
 
Väčšina vozidiel a tratí je v zlom technickom stave, ktorý by sa mal v budúcnosti radikálne zlepšiť, inak dôjde k zastaveniu premávky. V súčasnosti saneprebiehajú všakgenerálne traterekonštrukcie nerekonštruujútratí; (opravujú sa len krátke úseky tratí v havarijnom stave). Prakticky jedinou prebiehajúcou zmenou vo vozovom parku je modernizácia vozidielčlánkových električiek typu [[KT8D5]] na typ [[KT8D5R.N2]]. s vloženímVložením stredného nízkopodlažného článku (vvzniká súčasnostičiastočne vnízkopodlažné prevádzkevozidlo, 7ktoré ks).je Rekonštrukčnévypravované prácena ponúkajúgarantované ibaporadia prelakovanieliniek. skorodovanýchV častísúčasnosti karosérieje av prevádzke 7 takto obnovurekonštruovaných interiérusúprav. Elektrická výzbroj zostáva po rekonštrukcii nezmenená., Nelogickyvymieňajú sa začaloiba sniektoré rekonštrukciouprehrdzavené niediele najstaršícha vozidiel,upravuje pričomsa električkyinteriér typuvozidla. T3Na končiavozoch pomalyradu svojuTatra životnosť a budú musieťT3 byťžiadne bezgenerálne náhradyrekonštrukcie vyradenéneprebiehajú.
 
Väčšina električiek bola dodaná so štandardnou výbavou a väčšina z nich tak jazdí dodnes ([[2009]]). Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické spriahadláhlavy spriahadiel za klasické pražské (akozhodné vos typom na vozidlách typu T3),. okremNa trvalotrvalých spojenýchsúpravách súprav,bolo kde majúponechané medzi sebouvozňami vozneautomatické stálespriahlo, automatickéktoré umožňuje jazdu iba na jeden spriahadlopantograf. 7 kusov električiek [[KT8D5]] prešlo rekonštrukciou na [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý nie je v prevádzke pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy v pravidelnej prevádzke.
 
Zaujímavosťou bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu zadným zberačom (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]), z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek nie je pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave je ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá sú po prehliadkach alebo opravách vypravované v zeleno-bielom nátere, alebo majú celovozové reklamy či pozostatky po nich.
 
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle, 30 večer). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Nad jazerom - centrum, Nad jazerom - Nové Mesto a Komenského - centrum, všade inde sú iba doplnkom pri početných košických autobusových linkách. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej košickej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.
 
V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky Vario LF.<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131</ref>
 
== Budúcnosť ==
V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) má dôjsť k prepojeniu električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' bude využívať moderné vlakové jednotky jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z Prešova pôjde na hlavnú stanicu, Námestie maratónu mieru, Kuzmányho ulicu a pokračovať bude až do Michaloviec. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a výstavbe novej trate na Sídlisko Ťahanovce, z ktorého budú viaceré linky premávať na smery priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou]], či [[Čaňa]]. Pre regio-električky sa plánuje nové depo v priestore bývalej magnezitky.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==