Operácia Uran: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sudo77(new) (diskusia | príspevky)
fix
obrázky
Riadok 2:
|konflikt= Operácia Uran
|súčasť=bojov na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
|obrázok= EasternKalac FrontNovembre 1942-11 to 1943-03.pngjpg
|text k obr= Sovietska pechota útočiaca s podporou tankov T-34 pri meste Kalač
|text k obr= Východný front počas Operácie Uran.
|dátum= [[19. november]] - [[23. november]] [[1942]]
|miesto=blízko [[Stalingrad]] dnešná [[Volgogradská oblasť]], [[ZSSR]]
Riadok 49:
 
== Priebeh operácie ==
[[Súbor:Battle of Stalingrad.png|náhľad|vpravo|Mapa operácie na obkľúčenie vojsk Osi pri Stalingrade]]
Operácia Uran sa začala ráno o 7:30 19. novembra 1942 osemdesiatminútovou [[delostrelectvo|delostrleckou]] paľbou v úseku Donského a Juhozápadného frontu. Útok sa začal aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam a hustej [[hmla|hmle]], ktorá pri zemi znižovala viditeľnosť na približne 200 m<ref name="IVMV"/>. Jednotky Stalingradského frontu, ktoré čelili väčším problémom s transportom a maskovaním zaútočili o deň neskôr - 20. novembra.
 
Řádek 58 ⟶ 59:
 
24. novembra sa vojskám Juhozápadného frontu podarilo zničiť skupinu obkľúčených rumunských vojsk pri obci Raspopinskaja. Do zajatia padlo vyše 30 000 mužov<ref name="bse"/>. Po úspešnom obkľúčení začali Sovieti upevňovať čeľuste obkľúčenia jednotkami 64., 57., 21., 65., 24. a 66. armády. Ľavé krídlo 1. gardovej armády a 5. tanková a 51. armáda mali postupovať na západ a zatlačiť nepriateľa čo najďalej od mesta. Nemci sa v rovnakej dobe pokúšali rýchlo skoordinovať a zachrániť obkľúčené jednotky. Hitler nariadil 24. novembra generálovi [[Erich von Manstein|von Mansteinovi]] aby prebral velenie skupiny armád B, následne premenovanej na skupinu armád Don a stabilizoval situáciu a obnovil pozemné spojenie s vojskami obkľúčenými pri Stalingrade. Hitler v tej dobe váhal či povoliť týmto silám ústup. Opieral sa čiastočne o skúsenosti z bojov cez zimu 1941/1942, kedy sa podarilo držať kotol pri Demiansku. Tento kotol však bol podstatne menší, a napriek tomu pri jeho zásobovaní prišli Nemci o 250 lietadiel [[Junkers Ju 52]]. V tej istej dobe uistil [[Hermann Göring|H. Göring]] Hitlera, že luftwaffe je schopná dodávať do mesta dostatok zásob. Do oblasti bolo presunutých 11 skupín (gruppe) dopravných strojov Ju-52 a Ju-86 s dovedna asi 600 strojmi. Následne sa k nim pripojili aj jednotky vybavené strojmi He-111 a peruť s [[Fw 200]] a [[Ju 290]]. Prilietali však aj ťažké dopravné [[Me 323]] a [[Go 242]]. Na krytie celej operácie bola vyčlenená peruť strojov [[Bf 109]], ktorá operovala z letiska Pitomnik vo vnútri kotla<ref>Winchester, Ch., ''Ostfornt. Hitler's War on Russia.'' Oxford : Osprey Pbl., 1998. s. 71</ref>.
[[Súbor:Operation Winter Storm.png|náhľad|Mapa nemeckého protiútoku - operácie Wintergewitter]]
 
V tej istej dobe začalo nemecké velenie chvatne sťahovať sily skupiny armád A z Kaukazu. Nemci v priestore zanechali veľkú časť svojich zásob, ktorá tam bola dopravená v priebehu jesene ako príprava na zimné obdobie. Manstein začal zároveň plánovať protiúder, ktorým sa chcel pokúsiť vybojovať spojenie s obkľúčenou 6. armádou v Stalingrade. Tento útok sa mal začať v polovici decembra. Jeho hlavnými aktérmi mali byť sily [[LVII. tankový zbor|LVII. tankového zboru]] útočiace zo severozápadu a [[XXXXVIII. tankový zbor]] útočiaci z východu.<ref>Glantz, D. E.: ''The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay'' [http://www.strom.clemson.edu/publications/sg-war41-45.pdf online]. Južná Karolína : Clemson, 2001, s. </ref> Operácia, ktorej cieľom bolo vytvorenie koridoru smerom do Stalingradu bola nazvaná [[operácia Wintergewitter|Wintergewitter]]. Začala sa 12. decembra 1942. Reálne sa však podarilo zaútočiť iba jednotkami východnej útočnej skupiny, teda silami XXXXVIII. tankového zboru pozdĺž železničnej trate z Koteľnikova, v ruských prameňoch známy aj ako skupina Hoth, podľa jej veliteľa generála [[Hermann Hoth|H. Hotha]]. Jeho súčasťou bola časť síl 4. tankovej armády a 4. rumunskej armády. Jednotky LVII. tankového zboru z oblasti Tormosina v dôsledku sovietskych útokov, ktoré začali 16. decembra nikdy nevyrazili do útoku. Juhozápadný front po prevzatí 6. armády zo síl Voronežského frontu napadol vojská Osi v oblasti [[Morozovsk]]a a Kantemirovky s cieľom likvidácie vojsk Osi na strednom Done a odrezaní celej nemeckej južnej časti frontu južne od [[Rostov nad Donom|Rostova na Done]]. Táto operácia mala krycí názov [[operácia Saturn|Saturn]]. Nemci boli nútení stiahnúť sily [[Hollidtova armádna skupina|Hollidtovej armádnej skupiny]]. Krachu frontu držaného silami 8. talianskej a 2. maďarskej armády však už nezabránili.
 
Řádek 66 ⟶ 67:
 
== Dohra ==
[[Súbor:Disfatta.jpg|náhľad|vpravo|Zástupy zajatých nemeckých spojencov kráčajúcich stepou.]]
V oblasti Stalingradu zostalo obkľúčených najmenej 200 až 250 000 nemeckých vojakov. Nachádzali sa na území širokom zo západu na východ 50 km a z juhu na sever asi 40 km. Veľké množstvo ustupovalo v chvate bez zbraní a vybavenia. Cesty boli plné odhodenej a opustenej výzbroje. Nemecká 6. armáda si začala budovať obranné postavenia, mnohé jednotky v choase unikali pred sovietskym postupom na východ k Stalingradu v nádeji, že tam nájdu lepšie podmienky na ochranu pred zimou ako v otvorenej stepi.
 
Řádek 76 ⟶ 78:
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Operation Uranus}}
 
{{DEFAULTSORT:Uran}}