Traján: Rozdiel medzi revíziami

[[ObrázokSúbor:Trajan_s_column.jpg|náhľad|[[Trajánov stĺp]]]]

Pochádzal z [[Hispánia|hispánskeho]] mesta [[Italica]], kde sa narodil v roku [[53]]. Jeho otec pochádzal zo starobylého [[Taliani|italského]] aristokratického rodu. O pôvode jeho matky sa nevie, nevylučuje sa ani jej hispánsky pôvod. Životnú školu absolvoval v armáde, vynikol ako vojvodca a organizátor, rozumel si dobre s vojakmi ako aj so [[senátor|senátormi]]mi a [[filozof|filozofmi]]mi. V roku 97 ho adoptoval [[Nerva]].

Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj [[Rím|Ríma]]a a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili v neposlednom rade aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval [[senát]] a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom [[imunita|imunity]].

Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkov [[Dákovia|Dákom]]. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ [[Decebalus]] sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s [[Parti|Partmi]], vypravil sa roku [[101]] k dolnému [[Dunaj|Dunaju]]u a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105-106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil [[Dácia|Dáciu]] k ríši Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol [[limes Romanus]], zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia [[Ipeľ|Ipľa]] a ústia [[Morava (rieka)|Moravy]]. Po dobytí Dácie poslal svoje vojská na Blízky východ, ktoré potom pripojili k ríši arabské územia v oblasti Bostry a Petry. Plánovanú výpravu potom urýchlil spor s Partmi, ktorí napadli Arméniu a zbavil trón rímskeho spojenca. Na jeseň [[113]] sa vypravil Traianus na čele légií do Malej Ázie, dobyl Arméniu a vyhlásil ju za rímsku provinciu. Na jar roku 115 sa po prechode púšťou zrazil s Partmi, porazil ich a prešiel rieky [[Eufrat]] a [[Tigris]]. Dobyl [[Babylon]] a hlavné mesto [[Ktésifón]]. Keď sa rozhodoval, že sa vypraví do Indie zastihli ho správy o povstaniach v africkej Kyrenaike a severnej Mezopotámií. Preto sa rozhodol vrátiť. Na spiatočnej ceste ochorel a zomrel.

[[be-x-old:Марк УльпійУльпіюс Траян]]