Arménsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: am:አርመኒያ
→‎Dejiny: štylistika
Riadok 73:
V 4. storočí ovládli Arménsko satrapovia [[Alexander Macedónsky|Alexandra Macedónskeho]] – Seleukovci. Po oslabení ich moci sa v 2. storočí pred n. l. obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. storočia nášho letopočtu. V tomto období sa rozvinul obchod, remeslá, poľnohospodárstvo a kultúra. Arménsko ako prvá krajina v histórii prijala roku 301 kresťanstvo. Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili Rimania a Peržania. Od 7. do 9. storočia ho ovládali [[Arabi]]. Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí. Arméni vynikali ako obchodníci, zakladali kolónie po celej Prednej Ázii ale i v [[Kyjev]]e a [[Novgorod]]e. Od 11. storočí ovládali krajinu Seldžukovia, od 13. storočia [[Mongoli]]. V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Turecko (pripadlo mu Západné Arménsko) a Perziu (Východné Arménsko). Národnú identitu im v tomto období pomohla udržať ich kultúra, ktorá žila prevažne v zahraničí. Až začiatkom 19. storočia pripadla časť Východného Arménska spolu s Východným [[Gruzínsko]]m cárskemu [[Rusko|Rusku]]. Ruské vojská a arménski dobrovoľníci roku [[1827]] ovládli celé Východné Arménsko. Arménov žijúcich v Turkami spravovanom Západnom Arménsku postihol ťažký osud. V rokoch 1890 – 1922 boli systematicky vyvražďovaní, pričom pri genocíde ich prišlo o život zhruba 1,5 milióna, ďalších stotisíc utieklo pred prenasledovaním do Ruska ako aj iných krajín. Rozvíjalo sa fakticky už len Východné Arménsko.
 
Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa dostalo na krátku dobu pod správu štátov [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. No roku [[1920]] sa začalo komunistami podporované povstanie, ktoré vyhnalo zahraničné vojská z krajiny a naopak na svoje územie privolalo Červenú armádu. [[29. november|29. novembra]] [[1920]] bola vyhlásená sovietska vláda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie a stalo sa členom [[ZSSR]]. Arménsko v roku [[1988]] postihlo silné [[zemetrasenie]] o sile 7,2 stupňa magnitúdy, v dôsledku ktorého zahynulo najmenej 50 000 ľudí. Sovietska moc tajila následky zemetrasenia. Toho istého roku začalo Arménsko boje so susednou [[Azerbajdžan]]skou republikou o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte rozšírilivyostrili po rozpade [[ZSSR]]. Od roku 1994 dodržujú obidve krajiny oficiálne prímerie. Turecko na protest proti obsadeniu Náhorného Karabachu uzavrelo arménske hranice. Roku [[1999]] bol počas zasadania parlamentu zavraždený premiér krajiny, čo následne viedlo k ekonomickej aj spoločenskej kríze v krajine.
 
== Hospodárstvo ==