Malachov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: odstranění kategorie Kategória:Obce na Slovensku
wikilinky
Riadok 1:
{{Wikifikovaťupraviť}}
{{Infobox Slovenská obec
|URL znaku = Erb chýba.jpg
Riadok 28:
'''Malachov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]].
 
== Geografia ==
Obec Malachov leží východne od [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]], v strednej časti úzkej Malachovskej doliny. Prvá písomná zmienka je z roku [[1327]]. Dolinou preteká [[Malachovský potok]], pravobrežný prítok rieky [[Hron]]. Zástavba obce v dĺžke cca 2 km sleduje brehy potoka. Nachádza sa 4 km juhozápadne od okresného a krajského sídla [[Banská Bystrica]].
 
Řádek 33 ⟶ 34:
 
== Dejiny baníctva v Malachove ==
Počiatky baníctva a hutníctva (výroby) ortuti Hg sa spájajú s rokom [[1390]]. Z tohto roku sa našiel v banskobystrickej mestskej knihe záznam, podľa ktorého „...Peter Kysser bol vymazaný zo zoznamu občanov mesta Banská Bystrica, preto že svojou nedbanlivosťou zapríčinil smrť svojich robotníkov v bani na ortuť.“ Dá sa reálne predpokladať, že tento rok nebol počiatočným v ťažbe Hg v tomto priestore. Je možné, že stará metóda získania ortuti, „živého striebra“ pôsobením ohňa na rumelku (cinabarit) mohla byť využívaná už omnoho skôr. Po otvorení ložiska v Idrii (1580), na priamy príkaz Dvornej komory vo Viedni, došlo k zastaveniu prevádzky baní v Malachove. Podľa Budkoviča (1968) výroba ortuti na Ortútoch (dnes kat. územie Badína) spôsobom „kondenzáciou hore“ v hlinených nádobách Agricolovho typu, prebiehala až do roku [[1780]]. Ťažba sa obnovila v roku [[1785]], avšak bez výraznejšieho úspechu. Podnikanie skončilo v roku [[1802]]. Od roku 1780 – [[1800]] sa zavádzal druhý spôsob výroby v retortách (K. Hereld zaviedol i železné retorty a z Banskej Štiavnice žiadal aj sklenené) s ohnutým hrdlom, pre odvádzanie ortuťových pár na kondenzáciu studenou vodou. V priebehu prvej polovice 19. storočia ťažba celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v roku [[1955]] - [[1957]], systematicky od roku [[1965]]. Zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Poslednou aktívnou lokalitou v tomto priestore bola Veľká studňa (územne, okrem Malachova, aj kataster Radvane), kde sa ťažila rumelka z paleogénnych pieskovcov a karbonátov v rokoch [[1985]] - [[1990]].
 
== Charakteristika malachovského rudného revíru ==
Malachovská ortuťová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, západne od Banskej Bystrice. Zasahuje aj do katastrov obcí [[Badín]], [[Radvaň]] a [[Tajov]] – Jabriková. Na ploche 80 - 100 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických (horninových) faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor (zberač) rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu. Viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: arzénovej (realgár a auripigment) a ortuťovej (rumelka). Hg-As mineralizácia je impregnačno - žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Veľká studňa je jednou z najpreskúmanejších lokalít. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg mineralizácie je však v paleogénnych zlepencoch. Kovnatosť rúd kolísala od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. Vykazuje sa 282 kiloton nebilančných zásob, s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je uzavreté.
 
Malachovská ortuťová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, západne od Banskej Bystrice. Zasahuje aj do katastrov obcí Badín, Radvaň a Tajov – Jabriková. Na ploche 80 - 100 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických (horninových) faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor (zberač) rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu. Viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: arzénovej (realgár a auripigment) a ortuťovej (rumelka). Hg-As mineralizácia je impregnačno - žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Veľká studňa je jednou z najpreskúmanejších lokalít. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg mineralizácie je však v paleogénnych zlepencoch. Kovnatosť rúd kolísala od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. Vykazuje sa 282 kiloton nebilančných zásob, s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je uzavreté.
 
V území sa našli úlomky i celé retorty, ktoré boli využívané v najstaršom období na získavanie rýdzej ortuti. Je pozoruhodné, že ich tvar je veľmi podobný ako v nákresoch použitých v práci Agricolu (1556). Príležitostne sa nachádzala ortuť aj pod horninou s obsahom rumelky, ak bola použitá na obloženie ohniska. Jej lesklé guľôčky reagujúce na dotyk pohybom dali meno ortuti, „živé striebro“.
Riadok 48:
 
== Futbal v Malachove ==
Futbalový[[Futbal]]ový klub bol založený v roku [[1949]]. Dnes nesie názov TJ Slovan Malachov. Trénerom A-mužstva je Jozef Vavrek, kapitánom A-mužstva je Ondrej Dvorský. A-mužstvo hrá II. triedu sk.A A. V dorasteneckom oddiele je trénerom Ján Lavrík a dorastenecký tím hrá pod názvom FK Kremnička. Kapitánsku pásku nosí brankár tímu Roman Sečkár.
Dorast má po odchode viacerých dobrých hráčov (Ivan Šimko, Marek Babic, Peter Perončík) problémy so stabilitou kádra a sezóna 2007/2008 by mohla bytbyť tou poslednou...
 
== Referencie ==