Malachov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: odstranění kategorie Kategória:Obce na Slovensku |
wikilinky |
||
Riadok 1:
{{
{{Infobox Slovenská obec
|URL znaku = Erb chýba.jpg
Riadok 28:
'''Malachov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]].
== Geografia ==
Obec Malachov leží východne od [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]], v strednej časti úzkej Malachovskej doliny. Prvá písomná zmienka je z roku [[1327]]. Dolinou preteká [[Malachovský potok]], pravobrežný prítok rieky [[Hron]]. Zástavba obce v dĺžke cca 2 km sleduje brehy potoka. Nachádza sa 4 km juhozápadne od okresného a krajského sídla [[Banská Bystrica]].
Řádek 33 ⟶ 34:
== Dejiny baníctva v Malachove ==
Počiatky baníctva a hutníctva (výroby) ortuti Hg sa spájajú s rokom [[1390]]. Z tohto roku sa našiel v banskobystrickej mestskej knihe záznam, podľa ktorého „...Peter Kysser bol vymazaný zo zoznamu občanov mesta Banská Bystrica, preto že svojou nedbanlivosťou zapríčinil smrť svojich robotníkov v bani na ortuť.“ Dá sa reálne predpokladať, že tento rok nebol počiatočným v ťažbe Hg v tomto priestore. Je možné, že stará metóda získania ortuti, „živého striebra“ pôsobením ohňa na rumelku (cinabarit) mohla byť využívaná už omnoho skôr. Po otvorení ložiska v Idrii (1580), na priamy príkaz Dvornej komory vo Viedni, došlo k zastaveniu prevádzky baní v Malachove. Podľa Budkoviča (1968) výroba ortuti na Ortútoch (dnes kat. územie Badína) spôsobom „kondenzáciou hore“ v hlinených nádobách Agricolovho typu, prebiehala až do roku [[1780]]. Ťažba sa obnovila v roku [[1785]], avšak bez výraznejšieho úspechu. Podnikanie skončilo v roku [[1802]]. Od roku 1780 – [[1800]] sa zavádzal druhý spôsob výroby v retortách (K. Hereld zaviedol i železné retorty a z Banskej Štiavnice žiadal aj sklenené) s ohnutým hrdlom, pre odvádzanie ortuťových pár na kondenzáciu studenou vodou. V priebehu prvej polovice 19. storočia ťažba celkom ustala. Prieskumné práce boli obnovené v roku [[1955]] - [[1957]], systematicky od roku [[1965]]. Zabezpečili sa nimi ekonomicky významné zásoby. Poslednou aktívnou lokalitou v tomto priestore bola Veľká studňa (územne, okrem Malachova, aj kataster Radvane), kde sa ťažila rumelka z paleogénnych pieskovcov a karbonátov v rokoch [[1985]] - [[1990]].
== Charakteristika malachovského rudného revíru ==
Malachovská ortuťová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, západne od Banskej Bystrice. Zasahuje aj do katastrov obcí [[Badín]], [[Radvaň]] a [[Tajov]] – Jabriková. Na ploche 80 - 100 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických (horninových) faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor (zberač) rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu. Viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: arzénovej (realgár a auripigment) a ortuťovej (rumelka). Hg-As mineralizácia je impregnačno - žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Veľká studňa je jednou z najpreskúmanejších lokalít. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg mineralizácie je však v paleogénnych zlepencoch. Kovnatosť rúd kolísala od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. Vykazuje sa 282 kiloton nebilančných zásob, s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je uzavreté.▼
▲Malachovská ortuťová mineralizácia sa nachádza na východnom okraji Kremnických vrchov, západne od Banskej Bystrice. Zasahuje aj do katastrov obcí Badín, Radvaň a Tajov – Jabriková. Na ploche 80 - 100 km2 sú sústredené viaceré výskyty a anomálie ako: Veľká studňa, Nemecký vrch, Dolná skala, Trávny Ždiar, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere a ďalšie. Mineralizácia sa nachádza v polymiktných paleogénnych zlepencoch, karbonatických pieskovcoch, ako aj v dolomitických pieskovcoch bazálneho paleogénu (Veľká studňa), v strednotriasových dolomitoch chočského príkrovu (Trávny Ždiar), tiež v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu v podloží paleogénnych súvrství (Nemecký vrch), zriedka aj v miocénnych vulkanitoch. Spoločným znakom pre všetky výskyty v okolí Malachova je ich štruktúrna pozícia a významný vplyv litologických (horninových) faktorov pre lokalizáciu zrudnenia. Výskyty Hg-As mineralizácie sa viažu na blízkosť tektonických poklesových línií, väčšinou S-J smeru, ktoré slúžili ako kolektor (zberač) rudonosných roztokov. Mineralizácia má jednoduchý, takmer monominerálny charakter, typický pre teletermálnu (nízkoteplotnú) mineralizáciu. Viaže sa na procesy doznievania neogénneho vulkanizmu. Vznikla v dvoch štádiách mineralizácie: arzénovej (realgár a auripigment) a ortuťovej (rumelka). Hg-As mineralizácia je impregnačno - žilníkového typu so šošovkovitými a šmuhovitými akumuláciami rumelky v blízkosti styku s nadložnými bridlicami. Veľká studňa je jednou z najpreskúmanejších lokalít. Ložiskové akumulácie rumelky tvoria výplň a povlaky na puklinách polymiktných zlepencov, ako aj impregnácie karbonatických pieskovcov a v dolomitických brekciách paleogénu. Hĺbka uloženia vzrastá v závislosti od morfológie terénu. Mocnosť bilančných úsekov zrudnenia vo východnej časti je 2-12 m, s priemernou kovnatosťou pozitívnych vrtov 0,1-0,7 hm.% Hg. Ložiskové akumulácie sú usmernené v smere V-Z s rozsahom do 450 m, max. šírkou do 100 m. Na lokalite Trávny Ždiar sú žilky, povlaky, žilníky a impregnácie viazané na strmo uložené pukliny v strednotriasových dolomitoch, s nepravou mocnosťou mineralizovaných zón 1-7 m a priemerným obsahom Hg 0,2-0,07 hm.%. Na lokalite Nemecký vrch je zrudnenie viazané na poklesovú tektonickú líniu oddeľujúcu vulkanity od podložia a nachádza sa v karbonatických pieskovcoch paleogénu a v rétskych vápencoch krížňanského príkrovu. Maximálna koncentrácia Hg mineralizácie je však v paleogénnych zlepencoch. Kovnatosť rúd kolísala od 0,1 do 0,8 hm.% Hg. Vykazuje sa 282 kiloton nebilančných zásob, s priemerným obsahom 0,22 % Hg. Ložisko je uzavreté.
V území sa našli úlomky i celé retorty, ktoré boli využívané v najstaršom období na získavanie rýdzej ortuti. Je pozoruhodné, že ich tvar je veľmi podobný ako v nákresoch použitých v práci Agricolu (1556). Príležitostne sa nachádzala ortuť aj pod horninou s obsahom rumelky, ak bola použitá na obloženie ohniska. Jej lesklé guľôčky reagujúce na dotyk pohybom dali meno ortuti, „živé striebro“.
Riadok 48:
== Futbal v Malachove ==
Dorast má po odchode viacerých dobrých hráčov (Ivan Šimko, Marek Babic, Peter Perončík) problémy so stabilitou kádra a sezóna 2007/2008 by mohla
== Referencie ==
|