Jean Bodin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: gl:Jean Bodin |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 15:
|Podpis =
}}
'''Jean Bodin''' (* [[1530]] [[Angers]], département [[Maine-et-Loire]] – † [[1596]] [[Laon]], dép. [[Aisne]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[humanista]], [[právnik]], [[filozof]], [[politik]], [[politológ]] a [[ekonóm]], člen [[Paríž|parížskeho]] Parlamentu a profesor [[právo|práva]] v [[Toulouse]]. Patrí medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie.
Řádek 21 ⟶ 20:
Bodin pochádzal z bohatej remeselníckej rodiny. Výchovu získal u [[karmelitáni|karmelitánov]] a v mladosti sa stal členom rádu, vstúpil do karmelitánského kláštora v Angers.
Vyštudoval
V [[Toulouse]] pôsobil ako vysoký mestský úradník. Od roku [[1561]] pôsobil ako advokát v [[Paríž]]i. Bol tiež radcom francúzskeho kráľa a v roku [[1576]] sa stal i zástupcom „tretieho (mestského) stavu“ na sneme v [[Blois]]. Keďže nesúhlasil s kráľovým zákonodarstvom, neskôr sa s ním rozišiel a stal sa radcom vojvodu z Anjou.
Řádek 28 ⟶ 27:
== Pôsobenie Jeana Bodina ==
Humanista a katolík Bodin prežil takmer celý svoj dospelý život počas
Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.
Řádek 35 ⟶ 34:
Ako predstaviteľ strany tzv. politikov videl jedinú cestu z nebezpečenstva, ktoré ohrozovalo francúzsky štát za občianskych náboženských vojen, v upevnení kráľovskej moci, v praxi však miernenej súdnymi dvormi a generálnymi stavmi.
V politológii presadzoval teóriu štátnej suverenity a za optimálnu formu usporiadania štátu považoval umiernenú monarchiu kontrolovanú stavmi. Monarchia sa má opierať výlučne o zásady morálky a prirodzeného práva. Monarchia je absolútne suverénna a neobmedzene autonómna a iné štátne formy sú ''corruptiones rerum publicarum''.
== Bodinovo myslenie o štáte ==
Řádek 61 ⟶ 59:
Na rozdiel od Hobbesa si Bodin nemyslí, že by o správnom a nesprávnom rozhodoval zákon, vydaný panovníkom. Panovník nie je zákonom, pretože sa zodpovedá Bohu a je jeho nástrojom. Jeho moc je teda absolútna, ale nie ľubovoľná. Bodin rozlišuje [[zákon (právo)|zákon]] ako panovníkov príkaz a [[právo]] ako to, čo je spravodlivé. Panovník má napríklad dodržovať zmluvy, i keď sú v záujme druhého, má si poddaných získavať, a nie vládnuť strachom. Z pevného rámca prirodzeného a Božieho zákona vyplýva, že otroctvo je ničomnosť.
Občania majú mať slobodu a právo na [[majetok]]. Prirodzená sloboda znamená žiť podľa svojho, no podľa rozumu, a občianska sloboda zahrňuje navyše poslušnosť panovníkovi. Zárukou slobôd nie je súhlas poddaných, ale Boží zákon. Súkromný
Štát musí predovšetkým zaistiť životy poddaných a ich majetok. Jednotkou štátu je [[rodina]], nie jednotlivec: z stade vyplýva absolútna autorita otca i mravný význam rodiny. Štát je zvrchovaná, suverénna moc, trvalá a neobmedzená; keby ju niekto mohol obmedziť, bol by suverénom on. Všetka moc pochádza od Boha, nie od poddaných, podobne ako v rodine. Atribúty suverenity sú:
| |||