Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 89:
== Následky ==
V bojoch pri invázii v Zátoke svíň zahynulo celkovo 114 exulantov. Kubánske sily stratili minimálne 176 mužov, vyše 4000 ich bolo zranených. Bolo zostrelených viacero kubánskych aj inváznych lietadiel, pričom celkovo zahynulo 6 letcov na kubánskej strane, 10 na strane exulantov, plus štyria spomínaní
Kubánske revolučné sily zajali celkovo 1 202 členov Brigády 2506. Zajatí exulanti boli prepravení do Havany, kde bola väčšina z nich súdená pre vlastizradu, [[7. apríla]] [[1962]] boli všetci odsúdení na 30 rokov väzenia. Havana zverejnila minulosť a majetkové pomery zajatcov. Asi 200 z nich patrilo k bývalému Batistovému vojsku, väčšina ďalších pochádzala z bohatých rodín kubánskych priemyselníkov, plantážnikov a veľkostatkárov, ktorým bol po revolúcii
Už v máji 1961 Fidel Castro vyhlásil, že zajatcov vymení zo Spojenými štátmi za 200 poľnohospodárskych traktorov. V apríli 1962 Kuba bez podmienok prepustila do USA kvôli zdravotným problémom asi šesť desiatok zajatcov. Neskôr došlo k vyjednávaniam medzi americkými mimovládnymi organizáciami a Kubou, ktorých výsledkom bolo prepustenie všetkých zvyšných exulantov v decembri 1962. Výmenou za to dostala Kuba zásielky liekov a potravín v hodnote 53 miliónov [[dolár]]ov.
[[Súbor:Airplane in Museo Giron.jpg|left|thumb|Lietadlo kubánskeho letectva osadené pred vstupom do múzea invázie na Playa Giron]]
Americká vláda sa síce ešte v prvých dňoch invázie pokúsila poprieť svoju účasť na nej a tvrdila, že išlo o akciu čisto pripravenú a sponzorovanú kubánskymi emigrantmi, nakoniec však svoju rolu bola nútená priznať a na tlačovej konferencii z [[21. apríla]] 1961 prezident Kennedy prevzal zodpovednosť za neúspech akcie na seba. Jeho administratívu neúspech invázie veľmi poškodil a získala si veľký hnev kubánskej exulantskej komunity v USA tvrdiacej, že ich CIA a americká vláda oklamala. Riaditeľ CIA Allen Dulles bol spolu so svojimi hlavnými zamestnancami podieľajúcimi sa na invázii, Richardom M. Bisselom a Charlesom Cabellom v septembri 1961 prezidentom
Kvôli samotnej invázii (nie len kvôli jej neúspechu) bola voči USA silno kritická aj odozva medzinárodnej verejnosti a to nielen z radov [[východný blok|Východného bloku]], ale aj amerických spojencov.
Súčasné analýzy invázie v Zátoke sviň sa v zásade zhodujú v tom, že medzi hlavnými príčinami neúspechu boli zlé odhady CIA o skutočnej situácii na ostrove, podcenenie popularity Fidela Castra, nedostatočná vojenská príprava a zlá koordinácia operácii, ako aj tiež neposkytnutie sľubovanej vojenskej pomoci exulantom. Neskôr sa stala príprava neúspešnej invázie citovaná psychológmi ako príklad tzv. [[syndróm skupinového myslenia|syndrómu skupinového myslenia]]. Mnohí v CIA totiž od začiatku tušili, že sa skonči neúspechom, no žiadne námietky voči nej neuviedli.
[[Súbor:04052016PlayaGironPropagande.jpg|right|thumb|Bilboard osadený na Playa Giron oslavujúci víťazstvo nad inváziou]]
Na Kube úspešná obrana pred inváziou ešte viac posilnila pozíciu Fidela Castra a nim presadzovaných revolučných zmien. Počas ekonomickej konferencie [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]] v auguste 1961 poslal [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]] americkému prezidentovi Kennedymu odkaz, v ktorom stálo: „''Ďakujeme za Playa Giron. Pred inváziou bola revolúcia krehká, teraz je silnejšia ako kedykoľvek predtým“''. Po invázii sa už aj tak zlé vzťahy medzi Kubou a Spojenými štátmi ešte viac zhoršili a Kuba sa definitívne zblížila so Sovietskym zväzom. Jedným z dôsledkov invázie bolo aj rozmiestnenie sovietskych jadrových rakiet na Kube a z toho prameniaca [[kubánska raketová kríza]] v r. 1962. Dodnes je deň porážky invázie na Kube oslavovaný ako významné víťazstvo kubánskeho ľudu nad „imperialistickými žoldniermi“.
| |||