Verzia z 18:16, 20. máj 2006 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:39, 22. máj 2006 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{pracuje sa}} '''Perzská ríša''' je pomenovanie dvoch zaniknutých štátnych útvarov v [[starovek]]u – [[Achajmenovci\|achajmenovskej]] ríše ([[550 pred Kr.\|550]]–[[330 pred Kr.\|330]] pred Kr.) a [[Sasánovci\|sasánovskej]] alebo novoperzskej ríše ([[224]]–[[651]]). Řádek 26 ⟶ 27: Po dobytí [[Achajmenovci\|achajmenovskej]] ríše [[Alexander Veľký\|Alexandrom Veľkým]] ([[336 pred Kr.\|336]]–[[323 pred Kr.\|323]] pred kr.) a následnej vláde [[Macedónsko (grécke)\|macedónskych]] [[Seleukovci\|Seleukovcov]] sa väčšiny Predného východu zmocnili počas sto rokov (cca [[240 pred Kr.\|240]]–[[140 pred Kr.\|140]] pred Kr.) [[Parti]], skýtsky národ, pôvodne obývajúci oblasť Strednej Ázie a živiaci sa chovom dobytka a lúpežami. Novovzniknutá [[partská ríša]] sa stala významným protihráčom ďalšieho mocného štátneho útvaru, ktorý sa v tom čase konštituoval – [[Staroveký Rím\|rímskej ríše]]. Tá najneskôr od druhej polovice [[1. storočie pred Kr.\|1. storočia pred Kr.]] kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä [[Malá Ázia\|Malú Áziu]], [[Sýria\|Sýriu]] a [[Egypt]]. Hranica medzi partskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojách ustálila v [[1. storočie\|1. storočí]] po Kr. na strednom [[Eufrat]]e a ani dočasné [[Traján\|Trajánove]] výboje v [[Mezopotámia\|Mezopotámii]] ([[114]]–[[117]] po Kr.) na tom veľa nezmenili. V prvých desaťročiach [[3. storočie\|3. storočia]] postihla partský štát závažná kríza, ku ktorej prispeli jednak dlhoročné vojny s Rímom, jednak rozbroje vo vnútri vládnúceho rodu [[Arsakovci\|Arsakovcov]]. Toto oslabenie ústrednej vlády využil jeden z lokálnych vládcov v Perzide, stachrský [[kráľ]] [[Ardašír I.\|Ardašír]], ktorý s veľkou energiou začal expanziu proti jednotlivým vazalom Partov v Iráne. Po niekoľkoročnom zápase sa mu podarilo dobyť v rokoch [[224]]–[[228]] celé teritórium parthskej monarchie a nechať sa v jej hlavnom meste [[Ktésifón]]e korunovať na [[Šáhanšáh\|kráľa kráľov]]. Nastala éra novoperzskej ríše [[Sasánovci\|Sasánovcov]], ktorá mala trvať viac ako štyristo rokov. Na rozdiel od achajmenovskej ríše, ktorá vznikla dobytím starších štátnych útvarov, stojacich veľakrát na vyššej kultúrnej úrovni ako „kmeňové“ územie Peržanov (ako príklad môžu slúžiť [[Babylonia]] a Egypt), povstala sasánovská monarchia vnútornou expanziou, keď lokálna dynastia z Perzidy postupne ovládla už existujúci štát (partskú ríšu). Z tohto dôvodu museli v sasánovskom štáte pôsobiť oveľa silnejšie prvky kontinuity, ako tomu bolo v prípade ríše Achajmenovcov. Hlavné rozdiely medzi sasánovským a partským obdobím boli jednak v oblasti [[náboženstvo\|náboženstva]], jednak vo vzťahu k susednému rímskemu impériu na Západe; vnútorná štruktúra bola prevratom dotknutá podstatne menej. ~~[[Image:Sassanid_king_Louvre_MAO122.jpg\|thumb\|180px\|Sasánovský kráľ]]~~ Korunovačným mestom a centrom správy zostal aj za Sasánovcov Ktésifón v Mezopotámii, premenovaný ako pocta zakladateľa dynastie na ''Veh-Ardašír'' (Ardašír je výborný). Ríšu rovnako ako za Partov tvorila rozsiahla kráľovská doména rozdelená na satrapie (po stredoperzsky ''šahr''), značne autonómne dŕžavy veľmožov (v ktorých kráľ napríklad nemohol zakladať mestá) a polonezávislé vazalské kráľovstvá, zoskupené hlavne v periférnych oblastiach. Čo do rozsahu bola novoperzská ríša omnoho menšia ako jej achajmenovská predchodkyňa – patrila k nej popri vlastom Iráne už iba celá Mezopotámia, ďálej části [[Turkménsko\|Turkménska]], [[Afganistan]]u, [[Pakistan]]u a [[Omán]]u a od [[6. storočie\|ž. storočia]] aj veľká časť [[Jemen]]u. Za [[Husrav II.\|Husrava II.]] sa Peržania na úkor zmocnili [[Byzantská ríša\|Byzancie]] ešte Egypta, Sýrie a väčšiny Malej Ázie, tieto výboje však nemali dlhé trvanie. Teoreticky bol sasánovský veľkokráľ absolútnym vládcom nad všetkými obyvateľmi monarchie, v praxi jeho moc obmedzovali vplyvné veľmožské rody (sčasti partského pôvodu) a zarathuštrovské kňažstvo na čele s [[Vrchný móbad\|vrchným móbadom]] (najvyšším mágom). Snaha kráľa [[Husrav I.\|Husrava I.]] sformovať novú šľachtickú vrstvu, ktorá by toľko neohrozovala panovnícku moc, bola síce vo svojej dobe úspešná, natrvalo však závislosť kráľov na veľmožoch neodstránila. Z nápisov a zmienok v kronikách poznáme názvy početných úradov štátnej správy, od vezíra (''vazurg-framádár'') cez satrapu (''šahrab'') až po vrchného pisára (''dibírbed'') a veliteľa telesnej stráže (''hazáruft''). Jadrom sasánovského vojska bola ťažká [[jazdectvo\|jazda]], ale pochopiteľne existovali aj pešie kontingenty, aj keď o nich nie je známe toľko ako o kavalérii. Celkový počet armádnych zborov mohol aj s jednotkami vazalov a spojencov dosahovať 100 000 mužov. Pokiaľ ide o organizáciu, bolo celé vojenstvo založené na desiatkovom systéme – oddiel mal sto bojovníkov, desať oddielov tvorilo jednotku a desať jednotiek armádu s 10 000 vojakmi. Vrchný veliteľ mal titul ''spáhbed'', veliteľom kavalérie bol ''aspbed''. == Pozri aj ==

Staroperzská ríša: Rozdiel medzi revíziami