Borovicorasty: Rozdiel medzi revíziami

Farba=green|

Názov=Borovicorasty|

Titulok=|

Farba2=pink|

'''Borovicorasty''' (''Pinophyta'', synonymum ''Coniferae'') (nazývané aj ihličiny, ale tento názov by mal patriť skôr triede ''Pinopsida'') sú oddelením ríše [[rastlina|rastlín]]. Borovicorasty sú dreviny, väčšinou stromy, málokedy kríky (napr. [[kosodrevina]]). Patria k nim najväčšie stromy na svete, [[sekvoje]] (''Sequoia sempervirens'') a [[sekvojovce]] (''Sequoiadendron giganteum''), ktoré rastú v oblasti západného pobrežia Severnej Ameriky. Takisto najstarší žijúci strom na svete je [[borovica]] druhu ''Pinus longaeva'', ktorá rastie v Kalifornii v [[Spojené štáty|USA]] a ktorej vek sa odhaduje na 4838 rokov.

 

Borovicorasty majú väčšinou silnú [[apikálna dominancia|apikálnu dominanciu]] s monopodiálnym rozkonárovaním, ktoré tvorí viac-menej pravidelné prasleny bočných konárov. Kmene borovicorastov majú kambiálne kruh delivého pletiva, takže druhotne hrubnú. Lyko, kôra aj listy často obsahujú živicové kanáliky, ktoré produkujú typickú vôňu.

 

Typické pre borovicorasty sú ich listy, ktoré sú ihlicovité, alebo šupinaté s hrubou pokožkou a kutikulou. Prieduchy listov sú často vnorené do listu, čím sa znižuje odpar vody. Listy môžu vyrastať po jednom (napr. [[smrek]]), po dvoch až piatich ([[borovica]]), alebo vo zväzočku na typických skrátených konároroch nazývaných brachyblasty (napr. [[smrekovec]]). Väčšina druhov je stálezelených, niektoré druhy sú opadavé (napr. [[smrekovec]] a [[metasekvoja]])

 

Ihličiny vytvárajú jednopohlavné (''monoecické'') šištice (''strobilis''). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek s krátkou nitkou na ktorej sú dve peľové puzdrá produkujúce veľké množtsvo [[peľ]]u. Peľ má často 2 vzdušné vaky a je roznášaný vetrom (borovicorasty sú vetroopelivé). Samičia šištica pozostáva z plodných šupín (''megasporofyly''), ktoré sa rozdeľujú na podporné šupiny a semenné šupiny. Na nich sa nacházajú 2 vajíčka, ktoré sú svojím otvorom (mikropilárny otvor) obrátené smerom k stredovej ose šištice. Vajíčko (''[[ovulum]]'') obsahuje samotnú vajcovú bunku (''oosféru''), 2 podporné bunky (''archegóniá'') a vyživovacie pletivo (''primárny [[endosperm]]'').

 

Po oplodnení sa zo samičej šištice vytvorí väčšinou drevnatá šiška. Šišky sú veľmi variabilné a sú dôležitými znakmi pri rozoznávaní jednotlivých druhov. Niektoré šišky môžu mať redukované niektoré šupiny.

 

Pôvod borovicorastov leží niekde v neskorom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]], odkiaľ pochádzajú fosílie vyhynutého radu ''Cordaitales'', ktoré považujeme za predkov dnešných borovicorastov a [[ginkgophyta|gínk]]. Z [[Perm (geochronologická jednotka)|Permu]] je známy ďalší vyhynutý rad ''Volziales'', ktorý vyhynul niekedy počas [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]]. V [[mezozoikum|druhohorách]] boli borovicorasty najvýznamnejšou skupinou rastlín, pričom v tom čase existovali aj bylinné druhy. Z počas [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] resp. [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] sa vyvinuli všetky dnešné čeľade.

 

Napriek tomu, že v súčasnosti dominujú [[krytosemenné rastliny|krytosemenných rastlín]], sú borovicorasty stále významnou skupinou rozšírenou po celej Zemi.

 

 

Oddelenie borovicorasty (''Pinophyta'') je niekedy zamieňané s taxonomickou skupinou "nahosemenné rastliny". V súčasnosti sa ale recentné (dodnes žijúce) nahosemenné rastliny väčšinou delia do štyroch oddelení (okrem ''Pinophyta'' sú to pomerne malé skupiny, ''[[Cycadophyta]]'', ''[[Cordaitophyta]]'' a ''[[Gnetophyta]]''), pričom borovicorasty sú z nich najväčšie a najrozšírenejšie.

{{projekt|wikispecies=Pinophyta|commons=Category:Pinophyta}}

 

* [http://www.conifers.org/ Anglická stránka s podrobnými informáciami o nahosemenných rastlinách]

 

[[Kategória:Borovicorasty| ]]

[[eo:Pinofitoj]]

[[es:Pinophyta]]

[[eu:Pinofito]]

[[fa:مخروطیان]]

[[fr:Pinophyta]]

[[he:מחטניים]]

[[hu:Fenyők]]

[[id:Tumbuhan runjung]]

[[nl:Coniferen]]

[[nn:Bartre]]

[[pl:Iglaste]]

[[pt:Conífera]]

[[qu:Akwayuq]]

[[ro:Pinophyta]]

[[sl:Iglavci]]

[[sr:Четинари]]