Liptovské Kľačany: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie textu o históriu obce. Použil som to z obecnej stránky. Povolenie od autora textu je. doplnil som adresu stránky obce
štylistika, infobox
Riadok 25:
|Politická strana = [[Hnutie za demokraciu|HZD]]
|}}
'''Liptovské Kľačany''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]]. Nachádzajú sa v strednej časti Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami v doline Kľačianky.
 
Obec je písomne doložená k roku 1256. V obci je rímskokatolícky [[kostol]] sv. Alžbety z roku [[1339]].
 
== História ==
Obec sa nachádza v strednej časti Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami v doline Kľačianky.
 
Od začiatku 14. storočia vlastnil kľačiansky majetok šľachtic Štefan zvaný Kunč, verný spojenec župana Donča. Kľačiansky majetok bol pôvodne súčasťou ľubelského územia. Niekedy pred rokom 1339 dal Štefan postaviť v Kľačanoch kostol zasvätený svätej Alžbete, ktorý sa zakrátko stal farnosťou. Časť územia, ktoré obhospodaroval tunajší farár spolu so svojimi poddanými sa až do 19. storočia volalo Svätá Alžbeta. V roku 1341 časť ľubelského majetku susediacu s majetkom Štefana Kunča okolo Bieleho Potoka získali zemania od kráľa Karola Róberta výmenou za územie dediny Likavy. Šľachtic Štefan Kunč bol vlastníkom časti územia Kľačian asi až do roku 1354, keď kráľ Ľudovít I. prikázal Andrejovi, synovi Ivana, spišského župana, aby obsadil jeho majetky. Skutočnosťou je, že Štefan patril medzi vzpurných magnátov a keďže sa nepodriadil kráľovi po smrti Donča, boli mu majetky zhabané. Kľačany sa vyvinuli na pôvodnom majetku spolu s ostatnými malými usadlosťami Andicami a Bielym Potokom vo vlastníctve zemianskych rodín Andickovcov (Andaházy) a Belopotockovcov (Feherpataky).