Josef Thomayer: Rozdiel medzi revíziami

Je jednou z hlavných postáv českého [[interná medicína|vnútorného lekárstva]]. V roku [[1885]] založil český lekársky časopis ''Sborník lékařský''. Vydal veľa používanú príručku ''Úvod do drobné lékařské praxe''. V roku [[1893]] vyšla jeho ''Pathologie a therapie nemocí vnitřních''.

Josef Thomayer sa venoval [[interná medicína|internej medicíne]],; od roku [[1883]] bol docentom, v roku [[1886]] bol menovaný mimoriadnym a [[1897]] riadnym profesorom Lekárskej fakulty [[univerzita Karlova|Univerzity Karlovej]] v Prahe. V roku [[1886]] sa stal prednostom polikliniky českej lekárskej fakulty UK. V rokoch [[1902]] až [[1921]] bol po profesorovi [[Emerich Maixner|EmerichuEmerichovi Maixnerovi]] druhým prednostom II. internej kliniky UK, ktorú neobyčajne povzniesol. Pestovali sa na nej všetky odbory [[interná medicína|internainternej medicíny]],: [[pneumológia]], [[kardiológia]], [[endokrinológia]], aj [[neurológia]].

Thomayer sám sa angažoval vo viacerých interných oblastiach vnútorného lekárstva. Významné úspechy však docielildosiahol najmä v štúdiu brušného poklepu, ktorý dôkladne popísal. Bol ojedinelým pedagógom. Na univerzitné prednášky bol vždy starostlivo a svedomite pripravený a svoje bohaté skúsenosti a znalosti z lekárskej praxe odovzdával poslucháčom. Na druhú stranu vyžadoval od študentov presnosť, pravdivosť a spoľahlivosť. Aj v nedeľu doobeda museli asponaspoň prejsť klinikou.

Thomayer odišiel predčasne do dôchodku v roku [[1921]]. „Ja nie som žiadna primadona, ja idem do penzie, kým som ešte nestratil hlas,“ komentoval svoj odchod do výslužby. Odchádzal zrejme v súvislosti s ťažkým ochorením ([[rakovina]] [[konečník|konečníka]]), ktorému v roku [[1927]] podľahol. Svoje nemalé imanie odkázal Ústrednej matici školskej, knižnici a výtvarnymvýtvarným zbierkámzbierkam [[Národné múzeum (Praha)|Národného múzea]] a [[Národná galéria (Praha)|Národnej galérie]] v Prahe. Pochovaný je na cintoríne v rodnom [[Trhanov]]e.

Až prehnaný bol jeho vzťah k [[Šumava|Šumave]] a okrajovým oblastiam Čiech. Ako rodený [[Chod]] bol presvedčený, že kultúrne a intelektovéintelekuálne bohatstvo českého národa pochádza odtiaľ. Dokonca to bol on, kto podnietil [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]] k napísaniu ''[[Psohlavci|Psohlavcov]]''.

Vážnejšia bola jeho neznášanlivosť s [[chirurgia|chirurgmi]]. Nikdy nedoporučoval pacienta na operáciu [[apendicitída|apendicitídy]] (zápalu [[apendix|slepého čreva]]), ani keď išlo o chorobu akútnu. PakližeAk sa pacient vymáhaloperácie operáciudomáhal, ukázal velebným gestom smerom k [[Karel Maydl|MaydlověMaydlovej]] (chirurgickej) klinike so slovami: „Ak chcete umrieť, choďte tam.“ Sám bojoval s rakovinou konečníka bez operácie. Zomrel v roku 1927, rok pred tým, než boli objavené antibiotiká.

Po profesorovi Thomayerovi je pomenovaná známa pražská nemocnica. Fakultná Thomayerova nemocnice nemocnica v Prahe 4 bola založená v roku [[1954]] premenou Masarykových domovov (pre dôchodcov) na [[nemocnica|nemocnicu]]. V roku [[1954]] bola zriadená osobitná [[komisia]], ktorá mala rozhodnúť, po kom bude nemocničný areál pomenovaný. Táto komisia nakoniec dala Thomayerovi prednosť pred doktorom [[Ivan Hálek|Ivanom HalkomHálkom]], synom českého spisovateľa [[Vítězslav Hálek|Vítězslava Hálka]], hoci [[MUDr.]] Ivan Hálek bol veľkým zástancom [[Židia|Židov]] a ako lekár chudobných a ľavicovo orientovaný protifašistaantifašista spĺňal lepšie vtedajšie marxistickámarxistické kritériá.

* VýboryVýbery z diela: