Lao-c’: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Lao Tzu - Project Gutenberg eText 15250.jpg|right|thumb|Lao-c'c’]]

'''Lao-c'c’''', čín. 老子 [[pchin-jin]] ''Lǎozǐ'', v preklade '''Starý majster''', vlastným menom '''Er Li''' (približne * [[604 pred Kr.]] – † [[517 pred Kr.]]) bol [[Čína|čínsky]] [[filozof]], zakladateľ [[taoizmus|taoizmu]]. Patrí k najväčším mysliteľom ľudstva. Spolu s Kchung-c' ho považujú za reformátorskú postavu, ktorá natrvalo poznamenala čínsku kultúru, čínsku politiku a čínske náboženstvo.

Lao-c'c’ bol archivárom v cisárskom archíve hlavného mesta čínskej ríše a dá sa o ňom predpokladať, že na cisárov rozkaz putoval po celej ríši a zapisoval a zbieral najrôznejšie literárne i historické materiály a dokumenty pre cisárske archívy. Tým bol v neustálom styku so životom i so spoločenskými problémami svojej doby.

Nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom [[tao]]. Podľa Lao-c'ac’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná [[entita]], pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: ''Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé.'' Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu , ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.<ref>Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668. s-34-35</ref><ref>* {{filit|fvu/ucenie_lao-c'a.html}} - Učenie laoLao-c'ac’a</ref>