Tiberius (cisár, 1. storočie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
Pescan (diskusia | príspevky)
d p.n.l. → pred Kr.
Riadok 21:
 
== Život ==
=== Mladosť (42 p.n.lpred Kr. – 12 p.n.lpred Kr.) ===
[[Image:8095 - Roma - Ara Pacis - Tiberio - Foto Giovanni Dall'Orto - 28-Mar-2008.jpg|thumb|left|Tiberiova busta v [[Ara Pacis Museum]], [[Rím]]]]
Tiberius Claudius Nero sa narodil 16. novembra v roku 42 p.n.lpred Kr. Jeho rodičmi boli [[Tiberius Claudius Nero]] a [[Livia Drusilla]]. Obaja pochádzali z rodu Claudiovcov, ktorý bol po generácie zdrojom výborných štátnikov. Mladý Tiberius bol teda od začiatku predurčený k politickej kariére v službách rímskej republiky. Avšak počas jeho detstva sa zmenil štátny systém Rímskej ríše. Republiku reprezentovanú volenými magistrátmi nahradil autoritatívny systém s názvom principát, na ktorého čelo sa postavil Gaius Octavius Augustus ako prvý oficiálny princeps Ríma. Priam osudovo teda pôsobí fakt, že v roku 39 p.n.lpred Kr. sa Livia nechala rozviesť s Tiberiom starším a vydala sa za Augusta, ktorý sa o dvanásť rokov neskôr stal prvým cisárom Rímskej ríše v dejinách. Týmto sa teda mladý Tiberius stal v podstate prvým možným nástupcom na cisársky trón. Jeho dectvo nebolo zaujímavé žiadnou súkromnou udalosťou. V roku 32 p.n.lpred Kr. sa zúčastnil na pohrebe svojho biologického otca. Do verejného života vstúpil v roku 29 p.n.lpred Kr., kedy pri Augustovom triumfálnom pochode, stál na tzv. triumfálnom voze po jeho ľavici. Do politiky vstúpil o dva roky nato, kedy sa z neho podľa rímskeho práva stal dospelý muž.
 
Augustus ho vtedy oficiálne uviedol na fórum. O tri roky neskôr, teda ako 17-ročný bol Tiberius vymenovaný za kvestora a dostalo sa mu privilégia kandidovať na post [[prétor|prétora]] a konzula, hoci podľa práva nato musel mať aspom 22 rokov. Po tejto skutočnosti sa Tiberius začal objavovať na súde v úlohe advokáta. V roku 20 p.n.lpred Kr. ho Augustus poslal na východ, aby formálne prevzal symboly rímskych légií, ktoré boli ulúpené Parthami v bojoch s Crassom, Decidom Saxom a Marcom Antoniom. Bolo to považované za veľkú česť a Tiberius si bol toho dobre vedomý. Po návrate z východu impéria, stal sa Tiberius prétorom. V roku 19 p.n.lpred Kr. zastával funkciu guvernéra provincie [[Gallia Comata]]. V nasledovnom čase sa musel venovať vojenským povinnostiam, kedy spolu so svojim bratom Drusom boli postavení na čelo vojska a poverení potlačením vzbúrených alpských kmeňov. V roku 13 p.n.lpred Kr. sa dokonca stal konzulom Ríma. Jeho osobný život bol tiež šťastný. V roku 19 p.n.lpred Kr. sa zosobášil s Vipsaniou Agrippinou, dcérou Augustovho priateľa Marca Agrippu. Počas zastávania konzulstva sa manželom narodil syn Drusus.
 
Hoci Tiberius dosahoval veľký úspech vo verejnom živote, je viac ako pravdepodobné, že samotný cisár Augustus mu k tomu dopomohol. Augustus totiž roztočil politickú hru, do ktorej boli zapletení všetci členovia jeho rodiny, Tiberia nevinímajúc. Augustus sa počas vlastnej vlády celý čas snažil nájsť vhodného nástupcu na cisársky trón. Jeho plán zahŕňal nanútené sobáše, adopciu a uprednostňovanie svojich blízkych pri obsadzovaní dôležitých úradov. Za prvého možného nástupci si zvolil svojho synovca Marcella. Marcellus však nečakane zomrel už v roku 23 p.n.lpred Kr. Po tejto udalosti si musel nájsť iného nástupcu. Stal sa ním jeho priateľ [[Marcus Agrippa]], ktorého získal do rodiny nanúteným sobášom so svojou dcérou Juliou. Z manželstva vzišli dvaja chlapci, Gaius a Lucius. Oboch si Augustus v roku 17 p.n.lpred Kr. adoptoval za vlastných synov. Tiberiova sláva postupne ustúpila do úzadia, pretože cisár sa rozhodol, že správnym nástupcom na uvoľnený trón bude práve Agrippa. S Tiberiom a jeho bratom Drusom teda Augustus už v tejto dobe pravdepodobne nepočítal. Osud sa však na koniec postavil na Tiberiovu stranu.
 
=== Augustov nástupca: Prvý pokus a odchod na Rodos (12 p.n.lpred Kr. – 2 n.lpo Kr.) ===
Agrippa zomrel v roku 12 p.n.lpred Kr. a Tiberius bol na základe Augustovho rozkazu donútený rozviesť sa a oženiť sa s jeho vdovou, Juliou. Toto manželstvo však nebolo šťastné a manželia spolu nasplodili žiadneho potomka. Napriek tomu práve tento zväzok mu opäť otvoril dvere do veľkej politiky. V rokoch 12 p.n.lpred Kr. – 6 p.n.lpred Kr. viedol rímske légie v Pannonii a Germanii. V bojoch sa ukázal ako mimoriadne schopný veliteľ, začo žal jeden vojenský úspech za druhým. V roku 7 p.n.lpred Kr. sa stal druhýkrát konzulom a v nasledujúcom roku, teda v roku 6 p.n.lpred Kr. zastával úrad tribúna a boli mu zverené dôležité úlohy na východe. Očividne sa teda Tiberius stal opäť prvoradým kandidátom na trón. Bol Juliin manžel, najvyšší vojenský veliteľ v štáte a taktiež sa delil o rôzne právomoci so samotným Augustom. Všetko vyzeralo v poriadku, no zrazu Tiberius vykonal niečo pre Augusta vcelku šokujúce.
 
Tiberius sa v roku 6 p.n.lpred Kr. dobrovoľne vzdal svojich funkcií a privilégií a bez akéhokoľvek varovania sa stiahol z verejného života a odišiel bývať na ostrov [[Rodos]]. Spolu s ním tam išlo aj zopár jeho osobných priateľov, medzi ktorými boli i astrológ Thrasyllus. Prečo takto vykonal dodnes nie je jasné a možno o tom len špekulovať. Každopádne to ale narušilo Augustove plány. Gaius a Lucius boli stále príliš mladí aby niesli úlohy, ktoré so sebou funkcia princepsa prináša. S Drusom už počítať tiež nemohol, pretože Drusus zomrel nečakane už v roku 9 p.n.lpred Kr. Neostávalo mu teda nič iné len čakať, kým jeho adoptívni synovia dospejú. Augustus sa obával, že teraz bez nástupcu by sa ho mohol niekto pokúsiť zavraždiť a tým by sa principát skončil. Opakovane teda žiadal Tiberia, aby sa vrátil do Ríma. Neskôr začal strácať trpezlivosť, žiadosti vymenil za vyhrážky. Ani jedno ale nepomohlo. V roku 1 p.n.lpred Kr. bola oficiálne zrušená všetka Tiberiova moc a situácia začala byť ešte vážnejšia. Podľa vtedajších zdrojov samotný Tiberius očakával od Augusta svoj vlastný rozsudok smrti. Namiesto toho mu ale poslovia priniesli niečo úplne iné...
 
=== Augustov nástupca: Druhý pokus (2 – 14) ===
Riadok 51:
=== Sejanus (23 – 31) ===
[[Lucius Aelius Sejanus]] pochádzal z mesta Volsinii ležiacom v Etrúrii. Spoločne so svojim otcom velili pretoriánskej garde do roku 15, kedy Sejanov otec, Lucius Seius Strabo, bol povýšený do funkcie správcu provincie Egypt. Sejanus sa teda stal jediným veliteľom gardy a začal si užívať výhody, ktoré z tohto postu plynuli. Predovšetkým to boli koneksie s mnohými významnými senátormi v Rímskom senáte. Dokonca ešte v rokoch 1 p.n.lpred Kr. – 4 n.lpo Kr. sa zúčastnil na východných ťaženiach spolu s Augustovym adoptovaným synom Gaiom Caesarom. Kombináciou enrgickej vytrvalosti, pätolizačstva a falošnými prejavmi vernosti sa Sejanus stal Tiberiovym najbližším priateľom a osobným poradcom. Tiberius tiež povolil Sejanovi, aby zhromaždil všetkých deväť pretoriánskych kohort a umiestnil ich do tábora ležiacom vo vnúri hraníc hlavného mesta. Postupom času sa stal Sejanus mimoriadne vplyvným človekom a na verejných miestach sa začali stavať sochy s jeho podobizňou. Samotný cisár Tiberius ho otvorene označoval za ´´ partnera ´´ a slepo mu dôveroval. Sejanus však mal svoje vlastné plány.
 
Navonok konal ako Tiberiov priateľ, no v skutočnosti robil všetko preto, aby podkopal Tiberiovu autoritu. Keď Tiberiov syn Drusus zistil čo sa deje, chcel uviesť veci na pravú mieru. To sa mu ale nikdy nepodarilo. V roku 23 ho Sejanus spoločne s Drusovou manželkou Livillou dali otráviť. Nasledovali útoky na priateľov Tiberiovej bývalej manželky Agrippiny, ktorí boli umelo obviňovaný zo zrady a urážky majestátu. Na Tiberiov rozkaz boli postupne všetci spomínaní popravení. Podľa starorímskeho vzdelanca a kronikára Tacita to bolo vykonané nie na Tiberiov, ale na Sejanov priamy rozkaz. V roku 25 požiadal Sejanus Tiberia o povolenie vziať si za manželku Livillu. Tiberius to však razantne odmietol. Tento ťah teda Sejanovi nevyšiel, ale ´´ hra pokračovala ďalej´´. O rok neskôr, teda v roku 26, sa Tiberius rozhodol nadobro opustiť Rím a dožiť svoj život na ostrove Capri. Spravil tak vraj predovšetkým na Sejanovo odporučenie. V tejto dobe bol už z Tiberia zatrpknutý starý muž, ktorý trúchlil nad žalostným vývojom svojej vlády. Vlády, po ktorej nikdy v skutočnosti netúžil a bola mu nanútená. Od tejto doby riadil štát len písomnými nariadeniami.