Akropola v Aténach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: hy:Աթենյան Ակրոպոլիս
Pescan (diskusia | príspevky)
d p.n.l. → pred Kr.
Riadok 20:
'''Aténska Akropola''' je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný na návrší kopca Akropolis, týčiaceho sa nad hlavným mestom [[Grécko|Grécka]], [[Atény|Aténami]].
 
Celý komplex pozostávajúci z [[Propylaje|Propylají]], chrámu [[Erechteion]], malého [[Chrám Atény Niké|chrámu Atény Niké]], ústredného chrámu [[Partenón]] a niekoľkých menších budov, bol postavený v rokoch 447 až 406 p.n.lpred Kr.
 
== História osídlenia ==
Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v [[Neolit|neolite]] a počas [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]], v 15. - 14. storočí p.n.lpred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 p.n.lpred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 - 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala [[Pelasgovia|Pelasgom]], protonárodu žijúcemu v [[Atika|Atike]] (z ich mena bol odvodený i názov múru - Pelargikon).
 
[[Obrázok:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg|left|thumb|250px|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde [[Dórovia|Dórov]]. Na začiatku 6. storočia p.n.lpred Kr. sa [[Megarón|megarón]] v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 p.n.lpred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti [[Kerameikos]] k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 p.n.lpred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale [[Perzská ríša|perzská]] invázia v roku 480 p.n.lpred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.
Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v [[Neolit|neolite]] a počas [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]], v 15. - 14. storočí p.n.l. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 p.n.l. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 - 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala [[Pelasgovia|Pelasgom]], protonárodu žijúcemu v [[Atika|Atike]] (z ich mena bol odvodený i názov múru - Pelargikon).
 
[[Obrázok:Akropolis by Leo von Klenze-award-3.jpg|left|thumb|250px|Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov]]Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde [[Dórovia|Dórov]]. Na začiatku 6. storočia p.n.l. sa [[Megarón|megarón]] v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 p.n.l. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti [[Kerameikos]] k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 p.n.l. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale [[Perzská ríša|perzská]] invázia v roku 480 p.n.l. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.
 
Obnova sa začala z iniciatívy [[Themistokles|Themistokla]] a [[Kymones|Kymóna]], ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu z rozmermi 262 x 136 m. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené [[Peržania|Peržanmi]] nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886.
Řádek 33 ⟶ 32:
 
== Okolo Akropoly ==
Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala [[Agora (Atény)|agora]], centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia p.n.lpred Kr., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť [[Herodes Atticus]]. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s [[Theséion|Theséionom]], dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch [[Areópagos]], sídlo súdu.
 
Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala [[Agora (Atény)|agora]], centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia p.n.l., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť [[Herodes Atticus]]. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s [[Theséion|Theséionom]], dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch [[Areópagos]], sídlo súdu.
 
Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri pahorky. Prvý zľava bol zasvätený Múzam, ochrankyniam vied a umení. Dnes je známy ako Philopappos, pretože na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum, ktoré Aténčania postavili v 2. storočia pred Kr. Gaiovi Antoniovi Philopappagovi, ktorý bol obdivovateľom a priaznivcom Atén. Druhý pahorok, Pnyx, je posvätné miesto ľudových zhromaždení (ekklésiá), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo. Tu prednášali svoje prejavy [[Perikles]], [[Aristides]], Themistokles a [[Demosthenes]]. Tretí sa nazýva Vrchom Nýmf. Na jeho vrcholku bola r. 1842 postavená hvezdáreň.
Řádek 41 ⟶ 39:
 
== Múzeum Akropoly ==
Bolo založené v roku [[1878]] a nachádza sa v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho tzv. prísneho umenia (z r. [[480 pred Kr.|480]] - [[450 pred Kr.]]) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia p.n.lpred Kr. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti vlysu z [[Partenón]]u s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby [[Erechteion]]u a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké.
 
== Zdroje ==