Michal Miloslav Hodža: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 188.123.100.96 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od ChuispastonBot |
|||
Riadok 14:
== Životopis ==
=== Predrevolučné roky ===
Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Študoval v [[Rakša|Rakši]], [[Mošovce|Mošovciach]], na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Rožňava|Rožňave]], potom v rokoch [[1829]] – [[1832]] pokračoval štúdiom teológie na evanjelickom kolégiu v [[Prešov]]e a v rokoch [[1832]] – [[1834]] študoval teológiu na evanjelickom lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Počas štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] začal pracovať v [[Spoločnosť reči a literatúry československej|Spoločnosti reči a literatúry československej]], pričom v rokoch [[1833]] – [[1834]] bol taktiež zástupcom predsedu spoločnosti (podpredseda). V rokoch [[1834]] - [[1836]] pôsobil ako vychovávateľ v [[Rakša|Rakši]] a [[Podrečany|Podrečanoch]]. V rokoch [[1834]] - [[1837]] pokračoval v štúdiu teológie vo [[Viedeň|Viedni]], kde bol v roku [[1837]] vysvätený za kňaza a až do roku [[1866]] pôsobil ako evanjelický farár v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Koncom 30. rokov navrhol vydávať poučné a náučné časopisy ([[Krasomil]], [[Vedomil tatranský]], [[Slovenské noviny]], [[Slovenská včela]]). Bol spolutvorca ''Prosbopisu liptovského seniorátu'' o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1840]] bol dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy, o rok neskôr člen redakcie evanjelického ''Spěvníka''. V roku [[1842]] sa definitívne usadil na fare v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V tom istom roku bol členom posolstva slovenských evanjelických vzdelancov k rakúskemu cisárovi. V lete roku [[1843]] sa stretol so [[Ľudovít Štúr|Štúrom]] a [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanom]] v [[Hlboké|Hlbokom]], kde spolurozhodoval o podobe spisovnej slovenčiny, a taktiež o vydávaní slovenských novín. Na ďalšej schôdzi, zvolanej tentokrát do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] v dňoch [[26. august]]a – [[28. august]]a [[1844]], založili kultúrno-vzdelávací spolok [[Tatrín]] a Hodža sa stal jeho prvým predsedom.
=== Revolučné roky ===
Počas revolúcie v rokoch [[1848]] - [[1849]] mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov [[10. máj]]a – [[12. máj]]a [[1848]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]], ktorá v prítomnosti [[Ľudovít Štúr|Štúra]] a [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] schválila 14 bodov [[Žiadosť slovenského národa|Žiadosti slovenského národa]], ktorá obsahovala návrhy na riešenie postavenia slovenského národa v rámci [[Uhorsko|Uhorska]]. Po vyhlásení stanného práva, ktoré bolo priamou reakciou na žiadosť, sa ako predná osobnosť národného odboja rozhodol odísť do [[Praha|Prahy]], aby sa vyhol policajnému stíhaniu. Tu sa aktívne zúčastnil na rokovaniach [[Slovanský zjazd|Slovanského zjazdu]] a zapojil sa od letných príprav na ozbrojené slovenské povstanie. Stal sa členom [[Slovenská národná rada (1848-1849)|prvej Slovenskej národnej rady]], taktiež bol i aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v rokoch [[1848]] – [[1849]] po boku cisárskych vojsk, hoci nesúhlasil so [[Ľudovít Štúr|Štúrom]] a [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanom]], aby sa veci riešili otvoreným vojenským konfliktom.
| |||