Verzia z 00:31, 29. september 2007 upraviť FlaBot (diskusia \| príspevky) Boti 6 325 editací d robot Pridal: cs:Biologická membrána ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:09, 12. máj 2011 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací d preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Biologická membrána''' alebo '''biomembrána''' je stavebný a ~~funčný~~funkčný prvok všetkých [[bunka\|buniek]] a súčasť veľkého počtu [[organela\|organel]], ktorý pozostáva prevažne z [[tuk]]ov a [[bielkovina\|bielkovín]]. Má veľa rôznych funkcií, najmä funkciu ~~permeačnej~~semipermeabilnej ~~hranice~~membrány, ako aj regulátora špecifickej látkovej výmeny medzi bunkou a jej okolím resp. medzi rôznymi reakčnými priestormi vnútri bunky. == Druhy == Riadok 9: [[membrána mitochondrií a plastidov]]: vonkajšia: pomer lipidov a proteínov asi 1:1) vnútorná mitochondrií: pomer lipidov a proteínov asi 1:4, ~~najzložitešia~~najzložitejšia biologická membrána, prebiehajú na nej procesy oxidatívnej ~~fosforylizácie~~fosforylácie vnútorná chloroplastov (tylakoid): na nej prebiehajú procesy fotosyntézy [[membrána myelínovej pošvy]] (vysoký podiel cholesterínu v lipidoch) [[dráždivé membrány]] (v nervových, zmyslových a svalových bunkách) [[plazmatická membrána baktérie]] (podobná vnútornej membráne ~~mitochodnrií~~mitochondrií a chloroplastov) [[membrána vírusu]] (podobná cytoplazmatickej membráne) Rôzne druhy biomembrán sa do seba môžu navzájom premieňať, pričom sa postupne menia aj enzýmy v nich a zloženie ich lipidov. Napríklad z membrán Golgiho vačkov vznikajú pri tvorbe bunkových platničiek rastlinnej bunky nové plazmatické membrány dvoch dcérskych buniek. Takisto dokážu niektoré baktérie a ryby prispôsobiť zloženie ~~svoich~~svojich biomembrán teplotám okolia. == Zloženie == Riadok 26: Samotná membrána teda zrejme pozostáva z lipidov, prevažne fosfolipidov, napr. lecitínu. Ich molekuly pozostávajú z hydrofóbnej časti (uhľovodíky – zvyšky mastných kyselín) a hydrofilnej časti (napr. zvyšky fosfátov, cholín). Pri nízkych teplotách sú uhľovodíky usporiadané na spôsob kryštálovej mriežky a membrána má vtedy želatínovú konzistenciu, pri fyziologických teplotách sú membrány tekuto kryštalické, čo je spôsobené obrovskou rýchlosťou pohybu molekúl lipidov. Pomer hmotnosti proteínov a lipidov je 1:4 až 4:1. Jednotlivé druhy membrán sa spravidla odlišujú najmä rozličnými enzýmami, ktoré obsahujú. Membrány s malým počtom proteínových útvarov sú tzv. [[štruktúrne membrány]], ostatné sú tzv. [[funčné membrány]] (napríklad vnútorná membrána ~~mitochodnrií~~mitochondrií). === Model tekutej mozaiky === Na týchto a iných výsledkoch moderného molekulárneho výskumu je založený tzv. model tekutej mozaiky, ktorého autori sú S. J. Singer a G. L. Nicolson (''Science'' 1971, 1972). Podľa tohto modelu je cytoplazmatická membrána tvorená [[fosfolipid]]mi, ktoré sú usporiadané do dvoch vrstiev. Jednotlivé molekuly fosfolipidov sú orientované ~~hydrofílnymi~~hydrofilnými (polárnymi) alifatickými reťazcami na povrch membrány a hydrofóbnymi (nepolárnymi) koncami do vnútra membrány. Každá biomembrána má preto hydrofilné jadro a dva hydrofóbne povrchy: vnútorný – orientovaný dovnútra bunky, organely alebo [[kompartment]]u * vonkajší – orientovaný navonok bunky, organely alebo kompartmentu Jednotlivé molekuly sú v membráne uložené voľne, môžu sa pohybovať a preto je ~~mebrána~~membrána pri fyziologických teplotách viskózna a tento model sa nazýva tekutý. Mieru fluidity membrány ovplyvňuje jej zloženie z rôznych typov fosfolipidov, alebo prítomnosť molekúl, ktoré ako keby ''zrieďovali'' hustú hydrofóbnu vrstvu fosfolipidových reťazcov. V prípade eukaryotických buniek je to najmä [[cholesterol]], v prokaryotických membránach sú to [[hopanoid]]y. Okrem tukov (lipidov) sa v biomembráne nachádzajú bielkoviny (proteíny) s rozličnou štruktúrou a funkciou, ktoré sú ponorené rôzne hlboko do vrstvy lipidov. Na základe toho rozoznávame proteíny * povrchové (tiež periférne) – nachádzajú sa z veľkej časti na povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany, * integrálne – nachádzajú sa pevne ukotvené v ~~membránena~~membráne alebo na povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany * transmembránové – prenikajú celou dvojvrstvou a majú povrchové časti na vonkajšej aj vnútornej strane membrány Bielkoviny sú v membráne často nerovnomerne rozložené - podľa toho, aké majú príslušné časti membrány funkcie.

Biologická membrána: Rozdiel medzi revíziami