Receptor (fyziológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pracuje sa, článok vyžaduje značné doplnenie |
práca |
||
Riadok 7:
Vo vonkajšom i vnútornom prostredí organizmu neustále nastávajú zmeny, na ktoré musí reagovať. Informácie o týchto zmenách zabezpečujú zmyslové bunky, ktorých úlohou je zaznamenať podnet (zmenu) a premeniť ho na nervový vzruch. Nie všetky receptory však reagujú na všetky druhy podnetov. Receptory sú špecializované na určitý druh dráždenia, teda na ''adekvátny podnet''.
Aby podnet vyvolal podráždenie nervovej bunky, musí dosahovať určitú intenzitu. Najnižšia hodnota dráždenia (podnetu), ktorá vyvolá vznik nervového vzruchu v receptorovej bunke, sa nazýva ''prahová hodnota''. Receptor reaguje len na prahové a nadprahové podnety, kým podprahové podnety zostávajú bez odozvy.
=== Rozdelenie === Receptory možno rozdeliť nasledovne: * podľa podnetu, na ktorý reagujú:
:*''[[Chemoreceptor]]y'' - adekvátnym podnetom je chemická látka. Patria medzi ne napr. [[čuch]]ové a [[chuť]]ové bunky, receptory v stenách ciev, ktoré reagujú na množstvo [[glukóza|glukózy]] alebo na množstvo CO<sub>2</sub>.
Řádek 16 ⟶ 19:
:*''[[Interoreceptor]]y'' - reagujú na podnety vznikajúce vnútri tela, ako napr. receptory v stenách [[cieva|ciev]].
::*''[[Proprioreceptor]]y'' - receptory vo svaloch a v šľachách, ktoré neustále vysielajú do [[CNS]] (centrálny nervový systém) informácie o napätí v týchto orgánoch.
== Receptor v užšom zmysle slova ==
Zjednodušene povedané sa jedná o bielkovinu, ktorá sa podieľa na signalizácii. Typickým príkladom sú receptory v [[plazmatická membrána|plazmatickej membráne]] bunky. Jedná sa o veľmi dynamické štruktúry, ktoré menia svoj tvar podľa toho, či je na ne naviazaná signálna molekula. Signálne molekuly sa neviažu iba na jeden typ receptorov.
=== Rozdelenie ===
Receptory sa rozdeľujú na 2 skupiny podľa toho, kde v bunke sa nachádzajú na:
*''cytoplazmatické''
*''membránové''
==== Cytoplazmatické receptory ====
Uplatňujú sa predovšetkým ako sprostredkovatelia vplyvu [[hormón]]ov. Interagujú totiž predovšetkým s molekulami, ktoré sú lipofilné (rozpustné v tukoch a teda ľahko prenikajúce cez plazmatickú membránu). Rozdeľujú sa na dve skupiny:
* receptory pre [[kortikoid]]y, [[androgén]]y a [[progesterón]]
* receptory pre hormóny [[štítna žľaza|štítnej žľazy]], [[estrogén]]y, [[vitamín D]] a [[retinoid]]y
;Príklad regulácie
Receptory pre steroidné hormóny sú v cytoplazme viazané s bielkovinou, ktorá sa nazýva [[chaperón]]. Táto väzba zabraňuje vstupu komplexu do jadra bunky. Po naviazaní steroidného hormónu na receptor sa chaperón uvoľní a komplex hormón-receptor naopak do jadra vstupuje veľmi rýchlo. Vytvára [[dimér]] a viaže sa na [[DNA]] na miesta nazývané HRE (z {{eng|hormone response elements}}), ktoré ovplyvňujú transkripciu špecifických [[gén]]ov a tvorbu príslušných proteínov ako reakciu bunky.
==== Membránové receptory ====
Sú hlavným typom receptoru, ktorý zodpovedá za prenos signálu medzi bunkami. Rozdeľujú sa na:
* ''receptory, ktoré sú súčasťou iónového kanála''
* ''receptory s vlastnou enzymatickou aktivitou''
* ''receptory spriahnuté s G-proteínmi'' (GPCR; z {{eng|G-protein coupled receptors}})
* ''integríny''
* ''„toll-like“ receptory''
== Zdroje ==
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Kittnar
| meno = Otomar a kol
| odkaz na autora =
| titul = Lékařská fyziologie
| vydavateľ = Grada
| miesto = Praha
| rok = 2011
| isbn = 978-80-247-3068-4
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po česky
}}
[[Kategória:Fyziológia]]
| |||