}}</ref> (teda gréckokatolícky alebo pravoslávny [[kostol]] <ref><!--Podľa Krátkeho slovníka cudzích slov sa slovo kostol vzťahuje na všetkých kresťanov (aj nekresťanov), -->podľa Slovníka cudzích slov (Mária Ivanová-Šalingová - Zuzana Maníková: ''Slovník cudzích slov.'' 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, s. 165. ISBN 80-08-00006-6) je "cerkev -kvi ž. /rus./ pravoslávny kostol"<!--; Použité skratky (v tej istej knihe na str. 19-20): "rus. z ruštiny, ruský, rusky", "ž. ženský rod"-->. Podľa Veľkého slovníka cudzích slov, 2000 je cerkev "gréckokatolícky kostol".</ref>) Podľa Encyklopaedie Beliany "cerkev (rus.) - kostol"<ref>cerkev in: ''Encyclopaedia Beliana'' uvádza: "cerkev (rus.) - kostol"</ref>. Gréckokatolíci a pravoslávni pre svoje chrámy nepoužívajú slovo [[kostol]].<ref>Porov. „Cerkev – zabudnuté slovo?“ In: Miroslav Gavala: ''Reflexie nad slovanskou duchovnosťou.'' BYZANT Košice, s. r. o., vydavateľstvo Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach, 2008. s. 56-58. ISBN 978-80-855-81-47-8</ref><ref>Porov. ''Schematizmus Prešovskej gréckokatolíckej metropolie 2008.'' Prešov : PETRA, n. o., 560 s. ISBN 978-80-8099-022-0</ref> V každodennej komunikácii sa tak dá bežne rozlíšiť vierovyznanie podľa toho, či niekto chodí "do cerkvi" alebo "do kostola".<ref>Porov. Miroslav Gavala: ''Reflexie nad slovanskou duchovnosťou.'' BYZANT Košice, s. r. o., vydavateľstvo Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach, 2008. s. 57. ISBN 978-80-855-81-47-8</ref>
