|
'''Dendrológia''' (z [[Gréčtina|gr.]] δένδρον (dendron) = strom) je veda študujúca '''dreviny''', teda [[strom]]y, kry, liány apod. Je odborom vedy [[botanika]] a zamestnáva dendrológov.
Dendrológia je súčasťou systematickej [[Botanika|botaniky]]. Jej pôvod súvisí s rozvojom nemeckého [[Lesníctvo|lesníctva]] v polovici 19. storočia. Prvá dendrologická učebnica bola súčasťou učebníc pestovania lesov. Postupne sa vyčleňovali jednotlivé aplikované odbory ako napríklad '''lesnícka, sadovnícka''' a '''ovocinárska''' denrológia a z nich boli odovedené drevárske, krajinárske a melioračné. Súčasťou štúdie dendrológie je skúmanie aklimatizácie nepôvodných drevín. Zaoberá sa tiež úlohou drevín v určitých ekosystémoch (informácie o stanovištiach druhov a uzemiach ich prirodzeného rozšírenia a klíme, ktorá tam panuje).
{{Botanický výhonok}}
== Základné triedenie drevín ==
=== Ihličnaté dreviny ===
Patria sem napríklad [[jedľa biela]], [[borovica]], [[sekvoja]], [[tis]], [[ginko]], [[smrek]], [[Tuja riasnatá|tuja]], [[Smrekovec opadavý|smrekovec opadavý]], [[Jedľovec|jedľovec]], [[Borievka obyčajná|borievka]] a ďalšie.
=== Listnaté dreviny ===
Patria sem napríklad [[Pagaštan konský|pagaštan]], [[Javor|javor]], [[breza]], [[Jelša lepkavá|jeľša]], [[buk]], [[dub]], [[jabloň]], [[orech]], [[Platan západný|platan]], [[Morus bassanus|moruša]], [[višňa]], [[hruška]], [[vŕba]], [[jarabina]], [[Lipa obyčajná|lipa]], [[Gaštan jedlý|gaštan]], [[jaseň]], [[lieska]] a ďalšie.
=== Kry ===
==== Listnaté a opadavé ====
Patria sem napriklad [[Muchovník kanadský|muchovník kanadský]], [[Beztvarec krovitý|beztvarec krovitý]], [[Dulovec nádherný|dulovec nádherný]], [[Hamamel virgínsky|hamamel virgínsky]], [[orgován]], [[baza čierna]], [[Slivka|slivka trnková]], [[Nátržník krovitý|nátržník krovitý]] alebo [[Zlatovka prostredná|zlatovka prostredná]].
==== Ihličnaté a stálozelené kry ====
Patria sem napríklad [[bršlen]], [[mahónia]], [[vres]], [[skalník]] a ďalšie.
=== Popínavé dreviny ===
Rozdeľujú sa na ovíjavé s úponkami([[Pavinič päťlistý|pavinič pätlistý]]), samopopínavé ([[brečtan]], [[hortenzia]]), ovíjavé ([[Vistéria|vistéria]]) a dreviny bez vlastných upevňovacích orgánov ([[ruža]], [[jazmín]]).
== Estetické hodnoty drevín ==
Pri sadovníckych a krajinárskych úpravách je potrebné okrem funkčnosti prehliadať i na estetické hodnoty. Ide o ich vonkajšie vlastnosti : ''veľkosť, tvar, textúra, farba, premenlivosť počas roka, premenlivosť v priebehu celoživotného vývoja drevín a ostatné vlastnosti''.
=== Veľkosť ===
Roumieme ňou rozmery dreviny vo vyspelom veku (výška, šírka a hrúbka). Na veľkosť prihliadame pri komponovaní vegetačných úprav. Stromy vytvárajú kostru a kulisu jednotlivých častí kompozície. Rámujú priehrady, výhľady, začleňujú stavby do prostredia, zakrývajú nevhodné objekty a vytvárajú tieň. Kry dopĺňajú stromy, uzatvárajú priestor, zvyšujú rozmanitosť a v malých úpravách náhrádzajú stromy. V priestore musia byť vegetačné prvky usporiadané tak, aby menšie boli pred väčšími.
=== Tvar ===
Ide o obrysy drevín, pozorované z rôznych strán. Rozlišuje prirodzený tvar (pri stromoch môže mať vajcovitý , kuželovitý a oválny, pri kroch vzpriameném guľovité, poliehavé, kuželovité) a tvarové formy (atypické tvary - stĺpovité, bizarné, previsnuté, dáždnikové, zakrpatené, stĺpovité).
=== Textúra ===
Textúra je vlastnosť povrchu korún (veľkosť, farba listov, hrúbka, spôsob vetvenia). Rozlišujeme jemnú (mäkká a neurčitá), hrubú (pevná a tvrdá), ťažkú (veľké listy, husté olistenie) a ľahkú (riedke olistenie, vzdušné, presvetlené).
=== Farba ===
Frebnosť sa uplatňuje pri všetkých častiach drevín, kvetov, plodov, konárikov a kôry.
=== Premlivosť v priebehu roka a priebehu vývoja drevín ===
Premenlivosť textúr a farebné stupne - vyznamná (5 rokov - pučanie, kvitnutie, opadávanie listov), priemerná (v priebehu 2 rokov).
== Rajonizácia drevín ==
* Podľa poľnohospodárskych oblastí : kukuričná oblasť (200 m.n.m), repná (350 m.n.m), zemiaková (500 m.n.m), horská (800 m.n.m), vysokohorská.
* Členenie podľa nadmorskej výšky - dubový (500 m.n.m), bukový les (800 m.n.m), smrekový (do 1600 m.n.m), kosodrevinový (do 1900 m.n.m) a vysokohorské spoločenstvá (nad 1900 m.n.m).
== Zdroje ==
* Encyklopedie. Stromy a keře, '''Vermeulen Nico''', REBO, 2006
* Poznáváme stromy v naší přírodě, ''Mayer Joachim'', Beta, 2006
* Česká Wikipedia
[[Kategória:Botanika]]
|
