Mikrobiológia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: ms:Mikrobiologi
Xqbot (diskusia | príspevky)
Riadok 1:
'''Mikrobiológia''' (z {{gre|micron|malý}} a {{gre|biologia|štúdium života}}) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä [[baktérie]], [[huby]], kvasinky a plesne), nebunkové organizmy ([[vírusy]]) a subvírové patogény ([[prión]]y a [[víroid]]y), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí.
 
== Rozdelenie ==
Podľa sledovaného objektu:
* [[bakteriológia]] (najstaršia)
Riadok 10:
Iné rozdelenie:
* [[lekárska mikrobiológia]] a [[veterinárna mikrobiológia]]: objasňuje pôvodcov chorôb:
** [[imunológia]] - náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
** [[serológia]] – náuka o protilátkach v krvnom sére
* [[technická mikrobiológia]] a [[potravinárska mikrobiológia]]: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky)
* [[poľnohospodárska mikrobiológia]]: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode
Riadok 20:
Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad [[bakteriálna fyziológia]], ktorá skúma životné pochody baktérií.
 
== Klasifikácia ==
Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia).
 
== Prehľad dejín mikrobiológie ==
* 17. storočie: [[Anton van Leeuwenhoek]] – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270 krát.
* 19. storočie: francúzsky chemik [[Louis Pasteur]] – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry. Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
* 19. storočie: anglický chirurg [[Joseph Lister]] – podstata popôrodnej sepsy.
* 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ [[Robert Koch]] – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy.
* 20. storočie: objav penicilínu [[Fleming]]om a elektrónového mikroskopu Ruskom.
 
== Pozri aj ==
* [[Biológia]]
 
[[Kategória:Mikrobiológia]]
Riadok 79:
[[lv:Mikrobioloģija]]
[[mk:Микробиологија]]
[[ml:സൂക്ഷ്മജീവശാസ്ത്രം]]
[[ms:Mikrobiologi]]
[[new:माइक्रोबायोलोजी]]