Kroj: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika
Bez shrnutí editace
Riadok 6:
Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa [[koža|kože]] a [[kožušina|kožušiny]]; z [[ľan]]u, [[konopí]], a z ovčej [[vlna|vlny]] sa dorábala [[priadza]], z ktorej sa tkali alebo plietli [[textil|textílie]]. Najstaršie dokumenty (9. – 11. stor.) o využití a spracúvaní týchto a iných surovín (kov, drevo) na odev, ako aj predstavy o jeho fomrách nám poskytujú archoelogické, historické, jazykové a iné pramene. Odev obyvateľstva zostal nositeľom istých archaických foriem, ktoré sa v priebehu stáročí takmer nemenili.
 
Medzi vývojovo najstaršie časti mužského odevu patrí plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. V ženskom odeve plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky a kožuchy. Sem patrí aj obuv a účesy.hjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjjj
 
 
Kroje sú dôkazom diferenciácie a drobenia predtým väčších [[región]]ov na menšie podregióny, resp. ich varianty a podvarianty. Nositeľom týchto krajových alebo lokálnych špecifík je popri iných výzdobných prvkoch [[výšivka]], jej techniky, ornamentika, farebnosť, kompozícia.