Katolicizmus: Rozdiel medzi revíziami

'''Katolicizmus''' je vetva [[kresťanstvo|kresťanstva]]. Označenie "katolícky" vystupuje už okolo [[150]] a znamená, že tradícia vychádzajúca z [[apoštoli|apoštolov]] je rozšírená "všade" (KATOLU) a všade musí byť aj uznaná. Klasická formulácia tohto stanoviska označuje ako "katolícke" (v rámci pravoverného kresťanstva) to, ''quod ubique, quod semper, quod ab omnibus creditum est'' (čo všade, vždy a všetci veria). Od 4. storočia sa kresťanstvo začalo štiepiť v dôsledku doktrinálnych rozporov. Výrazná bola najmä tzv. [[východná schizma]] ([[1054]]), kedy došlo k pretrhnutiu jednoty medzi latinským západom a byzantským východom. V [[16. storočie|16. storočí]] sa od [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]] oddelilo hnutie [[protestantizmus]]. Výrazné črty začal katolicizmus získavať práve po vzniku protestantizmu. Na [[Západ]]e dali tomuto charakteru jasnejší výraz rímski [[pápež]]i a [[Tridentský koncil]] ([[1545]]–[[1563]]).

Katolicizmus sa vyznačuje medzinárodnou hierarchickou cirkevnou organizáciou s rímskym [[pápež]]om ako vedúcim predstaviteľom [[Katolícka cirkev|Katolíckej cirkvi]], vieroučnými osobitosťami, dôrazom na tradíciu (učenie apoštolov, cirkevných otcov, pápežov), [[Panna Mária|mariánskym kultom]], na Západe od istého času aj [[Celibát|celibátom]] [[klérus|kléru]], sociálno-politickým pôsobením (masové organizácie, charita, misionári). Nie je pritom viazaný na žiadnu konkrétnu liturgickú tradíciu či duchovnosť. Od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] (po [[2. vatikánsky koncil|2. vatikánskom koncile]]) sa začali v katolicizme výrazné vnútorné reformy. Za [[Katolícka filozofia|filozofiu katolicizmu]] (philosophia perennis) sa v súčasnosti považuje najmä neoscholastika a [[neotomizmus]].