Ján Štohl: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Miloš (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Miloš (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 6:
Po [[Promócia|promócii]] nastúpil do [[Astronomický ústav|Astronomického ústavu]] [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] (SAV), kde začal pracovať v oddelení [[Medziplanetárna hmota|medziplanetárnej hmoty]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Titul kandidáta vied získal na Astronomickom ústave [[Česko-slovenská akadémia vied|Česko-slovenskej akadémie vied]] (ČSAV) ([[1966]]). Hneď nato absolvoval dvojročný študijný pobyt v Herzbergovom ústave v [[Ottawa|Ottawe]] u známeho odborníka na meteorickú astronómiu dr. P. M. Millmana. V roku [[1988]] obhájil doktorskú dizertačnú prácu. Už predtým nastúpil do funkcie vedúceho oddelenia medziplanetárnej hmoty AÚ SAV a pôsobil v nej do roku [[1989]], keď ho zvolili za riaditeľa Astronomického ústavu. Vedenia sa vzdal v roku [[1992]], lebo sa stal členom predsedníctva SAV a krátko na to aj 1. podpredsedom SAV. Zastával tiež funkciu tajomníka Vedeckého kolégia SAV pre vedy o Zemi a vesmíre ( [[1971]]– [[1986]]) a tajomníka SAV pre [[Program Interkozmos|program Interkozmos]]. Dve volebné obdobia stál na čele [[Slovenská astronomická spoločnosť|Slovenskej astronomickej spoločnosti]] pri SAV ( [[1980]]– [[1986]]), ktorú v roku [[1959]] zakladal spolu s ďalšími nadšencami. Popritom stále pracoval v redakčných radách viacerých [[Časopis|časopisov]]. Svoju vedeckú dráhu začal Ján Štohl v [[Stelárna astronómia|stelárnej astronómii]] – skúmal [[Premenné hviezdy|premenné hviezdy]]. Neskôr ho zaujala [[Meteorická astronómia|meteorická astronómia]], hlavne výskum [[Meteroid|meteroidov]] a ich genetického súvisu s [[Kométa|kométami]] a [[Asteroid|asteroidmi]]. Napríklad dokázal, že rozloženie geocentrických radiantov sporadických [[Meteor|meteorov]] má silnú ročnú variáciu, čo má závažné dôsledky pre poznanie štruktúry sústav [[Meteorit|meteoritov]]. Zistil tiež, že prevážna väčšina meteorov s registrovanými hyperbolickými dráhami sa v skutočnosti pohybuje po eliptických dráhach, teda že tieto objekty sú riadnymi členmi [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. V posledných rokoch hľadal genetický súvis medzi krátkoperiodickými [[Meteorický roj|meteorickými rojmi]] a niektorými [[Asteroid|asteroidmi]] typu Apollo, približujúcimi sa k dráhe [[Zem|Zeme]]. Za výsledky, ktoré dosiahol, sa mu dostalo širokého uznania medzinárodnej vedeckej komunity. Od roku [[1970]] bol členom komisie Meteory a medziplanetárny prach [[Medzinárodná astronomická únia|Medzinárodnej astronomickej únie]]. Tri razy ho zvolili za člena výkonného výboru komisie, v rokoch [[1988]]–91 bol jej viceprezidentom a od roku [[1991]] prezidentom. Treba spomenúť aj rozsiahlu popularizačnú činnosť dr. J. Štohla. Keďže mal bohaté vedomosti a vynikajúci prednes, jeho prednášky boli pútavé a lákavé. Napísal tiež viacero kníh: K horizontom vesmíru, Zo života hviezd, [[Encyklopédia astronómie|Encyklopédia astronómie]] (1987)(spolu s Dr. [[Anton Hajduk|Antonom Hajdukom]]). Dr. Ján Štohl, DrSc. patril k zakladateľskej generácii slovenských astronómov a latku kvality slovenskej astronómie i jej úspešnosti v zahraničí postavil veľmi vysoko. Zomrel 21. marca [[1993]] v [[Pezinok|Pezinku]].
 
Činnosť Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV riadil v rokoch [[1980]] - [[1986]].
 
== Externé odkazy ==