Šápúr I.: Rozdiel medzi revíziami

Po Ardašírovi Šápur zdedil vojnu s Rímom, ktorá začala už na začiatku tridsiatych rokov a zmenila sa na tiahly konflikt, tu a tam prerušovaný akýmsi nepísaným prímerím. Šápur sa rozhodol pokračovať v otcovej ofenzívnej politike, dobyl už dlhší čas obliehané mesto [[Hatra]] v severnej [[Mezopotámia|Mezopotámii]] a vzápätí musel čeliť rozsiahlej intervencii Rimanov. Vynieslo mu to síce zo začiatku územné straty, ale roku [[243]] bol [[cisár]] [[Gordianus III.]] v [[bitka pri Mišíku|bitke pri Mišíku]] (Misiché) porazený a jeho nástupca [[Philippus Arabs]] uzavrel so Šápurom mierovú zmluvu, v ktorej sa zaviazal k plateniu ročného tributu. Šápur túto dohodu určitú dobu rešpektoval, začiatkom päťdesiatych rokov však porušil status quo v [[Arménia|Arménii]], kde sa stretávali záujmy oboch mocností. Nahrávalo mu, že rímska ríša vtedy prechádzala obdobím vnútornej nestability, ktorému sa zvyčajne hovorí krízekríza v 3. storočí.

Najslávnejšiu vojenskú výpravu proti rímskej ríši však mal ešte pred sebou. V roku [[260]] sa ŠápurovaŠápurove vojská stretli pri [[Şanlıurfa|Edessy]] s jednotkami cisára [[Valerianus|Valeriana]] a Peržanom pritom padol do rúk samotný cisár aj s [[prefekt pretoriánov|prefektom pretoriánov]] a veľkou časťou dôstojníckeho zboru. Spolu s inými zajatcami boli deportovaní do dnešních provincií Fárs a Chúzistán, kde podľa kronikára [[Tabarí]]ho museli pracovať na stavbe priehrady blízko [[Šúštar]]u (tej sa potom vravelo „cisárska priehrada“). Svoj triumf nechal Šápur I. znázorniť na skalných reliéfoch v Bíšápúre, [[Nakš-i Rustam]]u a Darábe.

Šápur, ktorý počas svojej vlády založil mestá Gundéšápur, Sadšápur a Bíšápur, zomrel v rokoch [[271]]–[[272]] a svojmu nástupcovi [[Hormizd I.|Hormizdovi I.]] zanechal posílenú ríšu, pred ktorou mali susedia rešpekt. Vzhľadom k veľkým úspechom na Západe sa mu v závere života skutočne mohlo zdať, že je vládcom sveta, „pánom Iránu a Neiránu“, ako pyšne uvádza vo svojom nápiseunápise.