Verzia z 07:22, 28. máj 2006 upraviť Kristo~skwiki (diskusia \| príspevky) 2 689 editací d →‎Okresy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 05:33, 29. máj 2006 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 9: Centrum = Magyaróvar \| Krajiny = [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] \| Národnosť = [[Slováci]] 0,8%<br />[[Nemci]] 55,0%<br />[[Maďari]] 34,9%<br />[[Chorváti]] 8,6% \| Náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev\|Rímskokatolícke]] 87,5%<br />[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania\|Evanjelické a.v.]] 10,2%<br />[[Judaizmus\|Židovské]] 2,0% \| }} '''Mošon''' (po [[maďarčina\|maďarsky]]: ''Moson'', po [[nemčina\|nemecky]]: ''Wieselburg'') bol komitát, stolica a župa v [[Uhorsko\|Uhorsku]]. [[Mošon (mesto)\|Mošon]] je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta [[Mosonmagyaróvar]] v [[Maďarsko\|Maďarsku]]. [[Obrázok:Moson.jpg\|thumb\|Región Mošon na juhozápade Slovenska]] ===Geografia=== Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny [[Burgenland]]. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: [[Jarovce]], [[Rusovce]] a [[~~Čuňovo~~Čunovo]], ktoré sú dnes súčasťou [[Bratislava\|Bratislavy]] a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice [[Česko-Slovensko\|Česko-Slovenska]] na [[Dunaj]]i sa stali jeho súčasťou (napr. obce [[Baka]]). Rozloha župy bola v roku [[1910]] 2013 [[ kilometer štvorcový\|km²]]. ===Centrum=== Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku [[1939]] spojené do mesta [[Mosonmagyaróvar]]. ===História=== Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. V roku [[1918]] sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez [[Jarovce\|Jaroviec]], [[Rusovce\|Rusoviec]] a ~~Čuňova~~[[Čunovo\|Čunova]]) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku [[1923]] sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6). Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy ''Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava)'', a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny [[Burgenland]]. Po [[2. svetová vojna\|2. svetovej vojne]] (r. [[1947]]) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne ~~osídlená~~obývané [[Chorváti\|Chorvátmi]])~~, Rusovce~~ a ~~Čuňovo~~Rusovce. V Maďarsku bola župa ''Győr-Moson-Pozsony'' spojená so ''Šopronskou župou'' do župy ''Győr-Sopron (Ráb-Šopron)'', ktorá bola roku [[1990]] premenovaná na župu ''[[Győr-Moson-Sopron]] (Ráb-Mošon-Šopron)''. Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a ~~Čuňovo~~Čunovo súčasťou okresu [[Okres Bratislava V\|Bratislava V.]] a [[Bratislavský kraj\|Bratislavského kraja]]. ===Okresy=== Riadok 37: Magyaróvár (teraz [[Mosonmagyaróvár]]) [[Rajka]], leží v Maďarsku *[[Neusiedl am See]] (po [[maďarčina\|maďarsky]]: Nezsider); [[Neusiedl am See]] leží v súčasnosti v [[Rakúsko\|Rakúsku]]. Na území Mošnoskej župy sa nenachádzalo ani jedno [[Slobodné kráľovské mesto\|slobodné kráľovské mesto]] (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Mošonská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami